Prejsť na:
Veľkonočná
vigília: PRVÉ ČÍTANIE, DRUHÉ ČÍTANIE,
TRETIE ČÍTANIE, ŠTVRTÉ
ČÍTANIE, PIATE ČÍTANIE, ŠIESTE ČÍTANIE, SIEDME
ČÍTANIE, EPIŠTOLA
Čítanie z Knihy Genezis
1,1-2,
2
Na počiatku stvoril Boh
nebo a zem. Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží
sa vznášal nad vodami.
Boh povedal: „Buď
svetlo!“ A bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy.
Svetlo nazval Dňom a tmu Nocou.
A nastal večer a ráno,
prvý deň.
Boh povedal: „Nech je
obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Boh urobil oblohu a oddelil
vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. A Boh nazval oblohu Nebom.
A nastal večer a ráno,
druhý deň.
Boh povedal: „Vody pod
nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo.
Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.
Ďalej Boh povedal: „Zem
nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy
prinášajúce plody podľa svojho druhu a v nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa
stalo. Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho
druhu i stromy prinášajúce plody a v nich semená podľa svojho druhu. A Boh
videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno,
tretí deň.
Boh povedal: „Nech sú
svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období,
dní a rokov, nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa
stalo. Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a
menšie svetlo, žeby vládlo v noci, a hviezdy. Umiestil ich na nebeskej oblohe,
aby svietili na zem a vládli vo dne v noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh
videl, že je to dobré.
A nastal večer a ráno, štvrtý
deň.
Boh povedal: „Nech sa
vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“ A
Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách,
podľa svojho druhu, i všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to
dobré. Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské
vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.“
A nastal večer a ráno,
piaty deň.
Boh povedal: „Zem nech
vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho
druhu.“ A tak sa stalo. Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa
svojho druhu i všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je to dobré.
Potom Boh povedal:
„Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a
nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i nad celou zemou; i nad všetkými plazmi,
čo sa hýbu po zemi.“
A stvoril Boh človeka
na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.
Boh ich požehnal a
povedal im: „Vzrastajte a množte sa. Naplňte zem a podmaňte si ju. Panujte nad
morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa hýbe po
zemi.“
Potom Boh povedal:
„Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy s ich ovocím, v
ktorom je semeno, aby vám bolo za pokrm. A všetkým živočíchom zeme, všetkému
nebeskému vtáctvu i všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v sebe život, dávam za
pokrm všetky zelené rastliny.“ A tak sa stalo. A Boh videl všetko, čo urobil a
bolo to veľmi dobré.
A nastal večer a ráno,
šiesty deň.
Takto boli dokončené
nebo a zem i všetka ich nádhera. Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a
v siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril.
Počuli sme Božie slovo.
Čítanie z Knihy Genezis
22,
1-18
Boh skúšal Abraháma a
povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“
Boh hovoril: „Vezmi
svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho
tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“
Abrahám vstal ešte za
noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal
dreva na zápalnú obetu a vybral sa na 'miesto, ktoré mu Boh označil. Keď na
tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto a povedal svojim sluhom:
„Čakajte tu s oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k
vám.“
Potom Abrahám vzal
drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v rukách
oheň a nôž. Ako išli sami dvaja, vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“
On mu odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je
tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará
baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.
Keď došli na miesto,
ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal
svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. Potom Abrahám vystrel ruku,
vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.
Ale vtom naň zavolal
anjel Pána z neba: „Abrahám, Abrahám!“
On odpovedal: „Tu som.“
Anjel mu povedal: „Nevzťahuj
svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi
neodoprel svojho jediného syna.“
Abrahám zdvihol oči a
uzrel barana zachyteného rohami v kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho
syna ako zápalnú obetu.
A toto miesto nazval:
„Pán sa stará“; a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará.“
Anjel Pána znova
zavolal z neba na Abraháma: „Na seba samého prisahám — taký je výrok Pána —:
Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, požehnám ťa a
rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a
tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. A pretože si poslúchol môj
hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“
Počuli sme Božie slovo.
Pán povedal Mojžišovi:
„Čo voláš ku mne?
Povedz Izraelitom, aby sa pohli. Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more
a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši. Ja zatvrdím srdce
Egypťanov a budú sa hnať za nimi; a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho
vozoch a jazde ukážem svoju slávu. Egypťania spoznajú, že ja som Pán, keď
ukážem svoju slávu na faraónovi i na jeho vozoch a jazde.“
Tu sa Boží anjel, čo
šiel pred izraelským táborom, zdvihol a išiel za ním. A s ním aj oblačný stĺp
zmenil svoje doterajšie miesto — prešiel spredu zaň. Postavil sa medzi egyptský
tábor a izraelský tábor. Oblak bol pre jedných temný, druhým osvetľoval noc, a
tak sa celú noc nemohli jedni k druhým priblížiť.
Mojžiš vystrel ruku nad
more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa
rozdelila a Izraeliti šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich
pravici a ľavici.
Egypťania ich
prenasledovali. Všetky faraónove kone, vozy a jazdci sa pustili za nimi
doprostred mora.
Ale v čase rannej
stráže sa Pán pozrel z ohnivého a oblačného stĺpa na Egypťanov a ich vojsko
uviedol do zmätku. Hamoval kolesá na ich vozoch, takže mohli len ťažko
napredovať. Preto Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi,
lebo Pán za nich bojuje proti nám.“
A Pán povedal
Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich vozy
a na ich jazdcov.“ Mojžiš vystrel ruku nad more a ono sa nad ránom vrátilo na
svoje pôvodné miesto. Vody sa valili oproti utekajúcim Egypťanom a Pán ich
prikryl vlnami uprostred mora. Vody sa vrátili a pokryli vozy i jazdcov celého
faraónovho vojska, ktoré sa pustilo za Izraelitmi do
mora. Ani jeden z nich neostal.
No Izraeliti prešli
stredom mora po suchu a voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.
Takto Pán v tento deň
vyslobodil Izrael z rúk Egypťanov. Videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu i
mocnú ruku, ktorú Pán zdvihol proti nim. Ľud sa bál a uverili Pánovi i jeho
služobníkovi Mojžišovi.
Vtedy Mojžiš a synovia
Izraela zaspievali Pánovi túto pieseň:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša 54, 5-14
Tvoj Stvoriteľ je
tvojím ženíchom, „Pán zástupov“ je jeho meno. Svätý Izraela je tvoj vykupiteľ,
„Bohom celej zeme“ sa nazýva.
Pán ťa povolal
ako ženu opustenú a
duchom sklesnutú,
ako odvrhnutú ženu
svojej mladosti,
hovorí tvoj Boh.
Na chvíľu krátku som ťa
opustil,
no s veľkou láskou si
ťa pritiahnem.
V návale hnevu skryl
som nakrátko svoju tvár pred tebou,
no večným
milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval,
hovorí tvoj vykupiteľ,
Pán.
Je mi ako za dní Noema:
keď som prisahal,
že Noemove vody viac
nezaplavia zem.
Aj teraz prisahám,
že sa už nebudem hnevať
na teba,
ani ťa viac karhať
nebudem.
Vrchy sa pohnú a kopce
sa budú triasť,
no moje milosrdenstvo
neodstúpi od teba,
moja zmluva pokoja sa
neotrasie,
hovorí Pán, ktorý sa
zmilúva nad tebou.
Úbohá, vetrom zmietaná,
bez akejkoľvek potechy,
hľa, ja položím tvoje
kamene na malachit
a tvoje základy na
zafíry, cimburie urobím z rubínu, tvoje brány budú z krištáľu a múry zo
vzácnych kameňov.
Všetci tvoji synovia
budú učeníkmi Pána, a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia. Základy budeš mať
na spravodlivosti. Budeš ďaleko od utláčania, preto sa nemusíš báť, ďaleko od
strachu, lebo sa k tebe nepriblíži.
Počuli sme Božie slovo.
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša 55, 1-11
Toto hovorí Pán:
„Poďte k vodám, všetci,
čo ste smädní, nech príde aj ten, čo nemá peniaze. Kupujte chlieb a jedzte.
Poďte, kupujte bez striebra, víno a mlieko bez platenia.
Prečo platíte striebrom
za to, čo nie je chlieb,
a driete za to, čo
nesýti?
Počúvajte mňa a budete
jesť dobroty
a budete sa kochať v
jedlách vyberaných.
Napnite svoj sluch a
poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, verný
láske, ktorou som miloval Dávida. Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí, za
knieža a vládcu národov.
Budeš volať národ,
ktorý nepoznáš; národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k tebe kvôli Pánovi,
tvojmu Bohu, a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.
Hľadajte Pána, kým ho
možno nájsť,
volajte ho, kým je
nablízku.
Nech zanechá bezbožný
svoju cestu
a zločinec svoje
zámery,
nech sa vráti k Pánovi
a on sa nad ním zmiluje,
k nášmu Bohu, lebo on
veľkodušne odpúšťa.
Lebo moje myšlienky nie
sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú
mojimi cestami, hovorí Pán. Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú
moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.
A ako z neba padá dážď
a sneh
a nevracia sa späť, lež
napojí zem a zúrodní ju,
aby z nej klíčilo,
aby obdarovala
rozsievača semenom
a dala chlieb hladnému,
tak bude so slovom,
ktoré vychádza z mojich úst:
nevráti sa ku mne
naprázdno,
ale vykoná všetko, čo
chcem,
a vydarí sa jeho
poslanie.“
Počuli sme Božie slovo.
Čítanie z Knihy proroka Barucha
Počúvaj, Izrael,
príkazy života,
napnite sluch, aby ste
sa naučili byť rozumnými.
Čo je, Izrael?
Čo je, že si v
nepriateľskej krajine?
Zostarel si v cudzej
krajine,
poškvrnil si sa
mŕtvolami,
pripočítaný si k tým,
čo sú v podsvetí.
Opustil si prameň
múdrosti.
Keby si bol kráčal po
Božej ceste,
bol by si býval v
pokoji naveky.
Nauč sa, kde je
rozumnosť,
kde je sila, kde je
rozum,
aby si vedel, aj kde je
dlhý vek a život,
kde je svetlo očí a
pokoj.
Kto našiel jej miesto?
A kto vošiel do jej
pokladníc?
Ale ten, ktorý vie
všetko, pozná ju, vynašiel ju svojou rozumnosťou. Ten, ktorý založil zem na
večný čas a naplnil ju štvornohými zvieratami. Ten, ktorý vysiela svetlo a ono
ide, zavolal ho a ono ho s chvením poslúchlo. I hviezdy zažiarili na svojich
strážach a potešili sa.
Zavolal ich a povedali:
„Tu sme!“ a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.
Toto je náš Boh
a iného nemožno k nemu
prirovnať.
On našiel každú cestu
múdrosti
a dal ju svojmu
služobníkovi Jakubovi a svojmu miláčikovi Izraelovi.
Potom sa ukázala na zemi a žila s ľuďmi.
Ona je knihou Božích
prikázaní a zákonom, ktorý zostáva naveky. Všetci, ktorí sa jej držia, budú
žiť, tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.
Obráť sa, Jakub, a chop
sa jej, choď za žiarou v jej svetle. Nedávaj svoju slávu inému a svoje hodnosti
cudziemu národu.
Blahoslavení sme,
Izrael,
lebo my vieme, čo sa
páči Bohu.
Počuli sme Božie slovo.
Čítanie z Knihy proroka Ezechiela
36,
16-17a. 18-28
Pán prehovoril ku mne takto:
„Syn človeka, Izraelov
dom býval na svojej pôde a poškvrnil ju svojím správaním a svojimi skutkami.
Preto som na nich vylial svoj hnev: pre krv, ktorú vylievali po zemi, a
poškvrnili ju svojimi modlami. Roztrúsil som ich medzi národy a rozptýlení sú
po krajinách. Podľa ich správania a podľa ich skutkov som ich odsúdil.
Išli medzi národy a
všade, kam sa dostali, zhanobili moje sväté meno, lebo sa o nich vravelo: ,Toto
je Pánov ľud a musel vyjsť zo svojej krajiny.'
A mne záleží na mojom
svätom mene, ktoré zhanobil dom Izraela medzi národmi, ku ktorým prišli.
Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Nie kvôli vám budem
konať, dom Izraela, ale z úcty k svojmu svätému menu, ktoré ste hanobili medzi
národmi, ku ktorým ste prišli.
Posvätím svoje veľké
meno, zneuctené medzi národmi, ktoré ste uprostred nich hanobili. A národy
spoznajú, že ja som Pán, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý, hovorí
Pán, Boh.
Vezmem vás spomedzi
národov, zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny.
Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých
vašich modiel vás očistím.
Dám vám nové srdce a
vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám
srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa
mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky.
Budete bývať v krajine,
ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“
Počuli sme Božie slovo.
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom 6, 3-11
Bratia, všetci, čo sme
pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme pokrstení. Krstom sme teda s ním
pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou
slávou, aj my žili novým životom.
Lebo ak sme s ním
zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v
zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo
hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je
ospravedlnený od hriechu.
Ale ak sme zomreli s
Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z
mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz
navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste
mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi.
Počuli sme Božie slovo.
Čítanie zo Skutkov
Apoštolov 10,3-4a.37-43
Peter
otvoril ústa a povedal: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; ako
Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a
uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. A my sme svedkami
všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v
Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho tretieho dňa vzkriesil a
dal mu, aby sa zjavil – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred
určil, nám čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. A prikázal nám,
aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i
mŕtvych. Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne
odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.”
Počuli sme
Božie slovo.
O.
– Toto
je deň Krista Pána, radujme sa, aleluja.
Oslavujme
Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Teraz nech hovorí
Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky. – O.
Pánova
pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla. Ja nezomriem, budem žiť a
vyrozprávam skutky Pánove. – O.
Kameň,
čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec
v našich očiach obdivuhodná. – O.
Čítanie
z Listu svätého apoštola Pavla Kolosanom 3,1-4
Bratia, ak
ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po
pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste
zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš
život, vtedy sa aj vy zjavíte sním v sláve.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Aleluja. –
Kristus,
náš veľkonočný Baránok, bol obetovaný. Preto slávme sviatky v Pánovi.
Čítanie
zo svätého evanjelia podľa Jána 20,1-9
Ráno
prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že
kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému
učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu, a
nevieme, kde ho položili.” Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu.
Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel
k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom
prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam
položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri
plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník,
ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že
má vstať z mŕtvych.
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 2,14.22-32
V deň
Turíc vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal:
„Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto
bolo známe, počúvajte moje slová.
Boh u vás
potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré
ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa
presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a
zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo
svojej moci.
Veď Dávid
o ňom hovorí:
‚Pána mám
vždy pred očami, lebo je po mojej pravici, aby som sa nezakolísal. Preto sa
raduje moje srdce a môj jazyk plesá, aj moje telo odpočíva v nádeji. Lebo
nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie.
Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘
Bratia,
dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a
jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu
prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do
budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí,
ani jeho telo nevidelo porušenie.
Tohoto
Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami.“
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Moje srdce sa raduje a plesá moja
duša. Alebo: Aleluja.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
* Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“
Ty,
Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu. * v
tvojich rukách je môj osud. – O.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. – O.
Preto sa raduje moje srdce + a
moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v
nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. – O.
Ukážeš mi cestu života. + U teba je plnosť radosti, *
po tvojej pravici večná slasť. – O.
O. – Aleluja. –
Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 28,8-15
Ženy
rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho
učeníkom.
A hľa,
Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili,
objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte,
oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma
uvidia.“
Keď
odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa
stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so
slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho
ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby
sa vám nič nestalo.“
Oni vzali
peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do
dnešného dňa.
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 2,36-41
V deň
Turíc povedal Peter Židom:
„Nech s
istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh
urobil aj Pánom aj Mesiášom.“
Keď to
počuli, bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: „Čo
máme robiť, bratia?“
Peter im
povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša
Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to
prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko, všetkým, ktorých
si povolá Pán, náš Boh.“
A ešte
mnohými inými slovami ich zaprisahával a povzbudzoval: „Zachráňte sa z tohoto zvrhlého pokolenia!“
Oni
prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc
duší.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Milosti Pánovej plná je zem. Alebo: Aleluja.
Pánovo slovo je pravdivé * a
verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a pravo; * milosti Pánovej plná je zem. – O.
Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo
sa ho boja, * nad tými, čo v jeho milosrdenstvo
dúfajú,
aby ich zachránil pred smrťou * a v čase hladu nakŕmil. –
O.
Naša duša očakáva Pána, * on
je naša pomoc a ochrana.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je
nad nami, * ako dúfame v teba. – O.
O. – Aleluja. –
Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 20,11-18
Mária
stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla
dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo,
jedného pri hlave, druhého pri nohách.
Oni sa jej
opýtali: „Žena, prečo plačeš?“
Vravela
im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“
Keď to
povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.
Ježiš sa
jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“
Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty
odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“
Ježiš ju
oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.
Ježiš jej
povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim
bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a
vášmu Bohu.“
Mária
Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 3,1-10
Peter a
Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. Práve
prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej
bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do
chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu.
Peter sa
naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a
čakal, že od nich niečo dostane. Ale Peter povedal:
„Striebro
a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a
choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho.
Vtom mu
spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do
chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.
Všetok ľud
videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri
Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s
ním stalo.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – S radosťou spievajme Pánovi a
oslavujme ho. Alebo: Aleluja.
Oslavujte Pána a vzývajte jeho
meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.
Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. – O.
Jeho svätým menom sa honoste; * nech
sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.
Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár, –
O.
vy, potomci Abraháma, Pánovho
služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného
Pánovho.
On, Pán,
je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej
zemi. – O.
Večne pamätá na svoju zmluvu, * na
sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,
na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal. – O.
O. – Aleluja. –
Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša 24,13-35
V prvý deň
týždňa išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy,
ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne
uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté,
aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“
Zastavili
sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal:
„Ty si
vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto
dňoch?“
On im
povedal: „A čo?“
Oni mu
vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči
pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali
odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je
už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali.
Pred svitaním boli pri hrobe a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa
im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a
zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“
On im
povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či
nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od
Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Tak sa
priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň
naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda
a zostal s nimi.
A keď
sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho.
Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či
nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“
A ešte v
tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených
Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a
zjavil sa Šimonovi.“
Aj oni
porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 3,11-26
Keďže sa
uzdravený chromý pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa
volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu:
„Mužovia,
Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou
mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba,
Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a
zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. Vy ste zapreli
Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. Zabili ste
pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami.
A jeho
meno pre vieru v toto meno upevnilo tohoto človeka,
ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné
zdravie pred očami vás všetkých.
A teraz,
bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. Ale
Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš
bude trpieť.
Kajajte sa
teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy a prišli časy osvieženia od Pána,
aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Mesiáš, ale musí ho prijať nebo až
do čias, keď sa všetko obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých
prorokov.
Veď Mojžiš
povedal: ‚Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete
počúvať vo všetkom, čo vám povie. A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude
odstránený z ľudu.‘ A všetci proroci, čo, počnúc Samuelom, postupne hovorili,
oznamovali tieto dni.
Vy ste
synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal
Abrahámovi: ‚A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme.‘ Boh
predovšetkým vám vzbudil svojho Služobníka a poslal ho, aby vás požehnal tým,
že každého z vás odvráti od vašich neprávostí.“
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Aké vznešené je tvoje meno, Pane, Bože náš. Alebo: Aleluja.
Pane, náš Vládca, * aké
vznešené je tvoje meno na celej zemi!
Čože je človek, že naň pamätáš, * a syn človeka, že sa ho ujímaš? – O.
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, * slávou a cťou si ho ovenčil
a
ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. * Všetko
si mu položil pod nohy: – O.
ovce a všetok domáci statok * aj
všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori * i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. – O.
O. – Aleluja. –
Toto je
deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša 24,35-48
Učeníci
porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Kým o tom
hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im:
„Pokoj
vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa
ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a
nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti
– a vidíte, že ja mám. Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
A keď tomu
stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu
niečo na jedenie?“ Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol
pred nimi.
Potom im
povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa
musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v
Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je
napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene
sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie
hriechov. Vy ste toho svedkami.“
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov apoštolov 4,1-12
Kým Peter a
Ján po uzdravení chromého hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ
chrámovej stráže a saduceji a zazlievali im, že učia
ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. Položili na nich ruky a do rána ich
dali do väzenia, lebo už bol večer. Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo,
uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc.
Na druhý
deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a
všetci, čo boli z veľkňazského rodu, postavili ich do
stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“
Vtedy im
Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! Ak nás dnes
vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento
uzdravil, nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene
Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z
mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! On je kameň, ktorý ste vy,
stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.
A v nikom
inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme
mali byť spasení.“
Počuli sme
Božie slovo.
O.– Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal
sa kameňom uholným.
Alebo: Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, * že jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Teraz nech hovoria všetci
bohabojní: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. - O.
Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným.
To sa stalo na pokyn Pána; * vec
v našich očiach obdivuhodná.
Toto je deň, ktorý učinil Pán, * plesajme a radujme sa z neho. – O.
Pane, spas ma;. * Pane, daj
mi úspech.
Požehnaný, ktorý prichádza v mene
Pánovom. + Požehnávame vás z domu Pánovho. * Boh, Pán, je naším svetlom.
– O.
O. – Aleluja. –
Toto
je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa
Jána 21,1-14
Ježiš sa
znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori.
A zjavil
sa takto:
Boli spolu
Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a
iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali
mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili
nič.
Keď sa už
rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš
sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“
Odpovedali
mu: „Nemáme.“
On im
povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre
množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť.
Učeník, ktorého
Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to
Pán, pripásal si šaty – nebol totiž oblečený – a skočil do mora. Ostatní
učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a
sieť s rybami ťahali za sebou.
Keď
vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb.
Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a
vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich
bolo toľko, sieť sa nepretrhla.
Ježiš im
povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo
vedeli, že je to Pán.
Ježiš
pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu.
To sa
Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Počuli sme
slovo Pánovo.
Čítanie zo Skutkov
apoštolov 4,13-21
Keď starší
ľudu videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí,
veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený
človek stojí s nimi, nemohli nič namietať.
Preto im
rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: „Čo robiť s týmito ľuďmi?
Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a
nemôžeme to poprieť. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech
už nikomu nehovoria v tomto mene.“
Zavolali
ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene.
Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať
viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, že sme videli a počuli.“
Ale oni im
znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre
ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.
Počuli sme
Božie slovo.
O. – Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože
milosrdný. Alebo: Aleluja.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo
jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Moja sila a chvála je Pán, * on
sa mi stal záchrancom.
Hlas plesania nad záchranou * znie v stánkoch spravodlivých. – O.
„Pánova pravica mocne zasiahla, * Pánova
pravica ma zdvihla. „
Prísne ma Pán potrestal, * no nevydal ma smrti napospas. – O.
Otvorte mi brány spravodlivosti, * vojdem
nimi a poďakujem sa Pánovi.
Toto je brána Pánova; * len spravodliví ňou vchádzajú.
Ďakujem ti, že si ma vyslyšal * a že si ma zachránil. – O.
O. – Aleluja. –
Toto je deň, ktorý učinil Pán,
plesajme a radujme sa z neho.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka 16,9-15
Keď ráno v
prvý deň týždňa vstal Ježiš z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z
ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním
bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho
videla, neverili.
Potom sa v
inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli
zvestovať ostatným, ale ani im neuverili.
Napokon sa
zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť
srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.
A povedal
im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“
Počuli sme
slovo Pánovo.