Čítanie z Prvej knihy Kráľov 17,1-6
Tesban, Eliáš z Tesby v Galaáde, povedal Achabovi: „Ako žije Pán, Boli Izraela, pred ktorého tvárou stojím: Nebude v týchto rokoch ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo.“
Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Odíď odtiaľto, choď na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu. Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa kŕmili.“
Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a podobne chlieb a mäso večer; a pil z potoka.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pomoc nám príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.
Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?
Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. - O.
Nedovolí, aby
sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa
stráži.
Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži
Izraela. - O.
Pán ťa stráži, † Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.
Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci - O.
Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.
Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod; * odteraz až naveky.- O.
O. - Aleluja. - Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,1-12
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 17,7-16
Potok, pri ktorom sa skryl Eliáš, vyschol, lebo v krajine nepršalo. Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Vstaň a choď do Sidonskej Sarepty. A tam ostaneš, lebo som tam istej vdove prikázal, aby ťa chovala.“
Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi v džbáne trochu vody na pitie.“
Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, aj kúsok chleba!“ Ona odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojinu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“
Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom.
Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‚Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem.’“
Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš.
A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre.
Bože, ty spravodlivosť moja, vyslyš ma, keď volám o pomoc. † V súžení si mi uľavil. * Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu.
Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? * Prečo máte záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstvá? - O.
Vedzte, že Pán zázračne chráni svojho svätého; * Pán ma vyslyší, keď k nemu zavolám.
Hneváte sa, ale nehrešte; † uvažujte vo svojom srdci, * rozjímajte na svojich lôžkach a upokojte sa. - O.
Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre ako znamenie. † Môjmu srdcu dal si väčšiu potechu, * než majú tí, čo oplývajú vínom a obilím. - O.
O. - Aleluja. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,13-16
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.
Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 18,20-39
Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel.
Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo. Eliáš hovoril ľudu ďalej:
„Z Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. Nech nám dajú dva býky; oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“
Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte.“ Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili.
Na poludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom, ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ Oni teda veľmi kričali a podľa svojho zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.
Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal. Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal:
„Tvoje meno bude Izrael,“ a z kameňov postavil oltár v Pánovom mene. Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo a povedal:
„Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal: „Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.
Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli, že ja som tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si obrátil ich srdce!“
Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v jarku. Keď to ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. * Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“ - O.
Rozmnožujú sa útrapy tých, † čo sa ženú za cudzími bôžikmi. * Nebudem vylievať krv na ich obetu. - O.
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud.
Pána mám vždy pred očami * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. - O.
Ukážeš mi cestu života. † U teba je plnosť radosti, * po tvojej pravici večná slasť. - O.
O. - Aleluja. - Pouč ma, Pane, o svojich chodníkoch, veď ma vo svojej pravde.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,17-19
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.
Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.
Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 18,41-46
Eliáš povedal Achabovi: „Vystúp hore, jedz a pi, lebo počuť šum veľkého dažďa.“
Achab vystúpil jesť a piť a Eliáš vyšiel na vrchol Karmelu. Skrčil sa k zemi, tvár si vložil medzi kolená a povedal svojmu sluhovi: „Choď hore a pozri sa smerom k moru!“ On šiel a keď sa rozhliadol, povedal:
„Nie je tam nič.“ Povedal mu: „Vráť sa sedem ráz!“ Na siedmy raz povedal: „Vidím, ako od mora vystupuje malý obláčik ako mužská dlaň.“ Nato mu povedal: „Choď a povedz Achabovi: Priahaj a choď dolu, aby ťa nezachytil dážď!“
Medzitým sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a spustil sa veľký dážď. Achab sadol do voza a odišiel do Jezraela. Na Eliáša sa zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a utekal pred Achabom, až kým neprišiel do Jezraela.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Tebe, Pane Bože, patrí chválospev na Sione.
Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, * zveľaďuješ jej bohatstvo.
Božia rieka je plná vody; * ľuďom pripravuješ zrno. - O.
Takto sa staráš o zem: † zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy, * skypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny. - O.
Rok korunuješ svojou dobrotou, kade prejdeš, všade je hojnosť.
Pašienky púšte vlaha zarosí * a pahorky sa opášu plesaním. - O.
O. - Aleluja. - Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,20-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!’ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,’ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,’ pôjde do pekelného ohňa.
Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.
Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 19,9a.11-16
Keď prišiel Eliáš k Božiemu vrchu Horeb, nocoval v jaskyni. Tu ho oslovil Pán a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán.
Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre.
Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v ohni.
A po ohni nasledoval šum jemného vánku. Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“
On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov; lebo synovia Izraela porušili tvoju zmluvu: zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom. Len ja som ostal. Ale aj po mojom živote sliedia a chcú ma zabiť.“
A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa tou istou cestou po púšti do Damasku. Keď ta dôjdeš, pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, Jehua, syna Namsiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, Safatovho syna z Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, moja pomoc, hľadám tvoju tvár.
Čuj, Pane, hlas môjho volania, * zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová: * „Hľadajte moju tvár!’ - O.
Pane, ja hľadám tvoju tvár. * Neodvracaj svoju tvár odo mňa,
neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. * Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma. - O.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný; * srdce maj silné a drž sa Pána. - O.
O. - Aleluja. - Svieťte ako svetlá na svete a držte sa pevne slova života.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,27-32
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš!’ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla.
A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
Ďalej bolo povedané: ‚Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!’ No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 19,19-21
Keď Eliáš zišiel z vrchu, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k nemu a hodil naň svoj plášť. On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem za tebou.“
On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“
Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Ty, Pane, si moje jediné dobro.
Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. * Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán“
Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud. - O.
Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. - O.
Preto sa raduje moje srdce † a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji.
Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. - O.
O. - Aleluja. - Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a milostivo mi daj svoj zákon.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,33-37
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!’ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte - ani na nebo, lebo ono je Božím trónom, ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa, ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym.
Ale vaša reč nech je ‚áno-áno’, ‚nie-nie’. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 21,1-16
Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. Preto Achab povedal Nabotovi: .‚Daj mi svoju vinicu, urobím si z nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu v striebre, čo je hodna.“ Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“
Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k stene a nechcel jesť.
Prišla k nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš jesť?“ On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ‚Nedám ti svoju vinicu. Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“
V Achabovom mene napísala list, zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným. čo bývali s Nabotom v jeho meste. V liste písala toto: „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom a postavte dvoch mužov. Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ‚Rúhal si sa Bohu a kráľovi.“ Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“
A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s ním bývali v meste, urobili, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením:
„Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“
Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota, aby ju zabral.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, všimni si moje vzdychanie.
Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie.
Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh. - O.
Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť, † zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojim pohľadom. - O.
Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, † ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. * Od vraha a podvodníka sa odvracia Pán s odporom. - O.
O. - Aleluja.- Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,38-42
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub!’ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Prvej knihy Kráľov 21,17-29
Po Nabotovej smrti Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Zober sa a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici; vošiel do nej, aby ju zabral. Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán: Na mieste kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“
Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i dospelých. S tvojím domom naložím, ako som naložil s domom Jeroboama, Nabatovho syna, a s domom Básu, Ahiášovho syna, pretože si ma svojimi skutkami popudzoval k hnevu a k hriechu si zviedol Izrael.
Ale aj o Jezabel Pán povedal: Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli. Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo.“
Lebo naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol tak zapredal robiť zlo pred Pánovým pohľadom ako Achab a zvádzala ho na to jeho žena Jezabel.
Tak veľmi sa skazil, že chodil za modlami celkom tak, ako to robievali Amorejčania, ktorých Pán vyhubil spred synov Izraela.
Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Ale v dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“
Počuli sme Božie slovo.
O. - Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. - O.
Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou.
Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé. - O.
Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny.
Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. - O.
O. - Aleluja. - Nové prikázanie vám dávam, hovorí Pán; aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 5,43-48
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.’ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?
Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 2,1.6-14
Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z Galgaly. Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Išli teda obaja a za nimi išlo päťdesiat mužov z prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne. Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal:
„Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ On povedal: „Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“
Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.
Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz lzraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich vo dvoje. Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordána. Plášťom, čo spadol z Eliáša, udrel vodu a povedal:
„Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.
Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna * a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, * pred zrakom ľudí. - O.
Záclonou svojej tváre ich kryješ * pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš * pred svárlivými jazykmi. - O.
Milujte Pária, všetci jeho svätí. † Pán verných chráni, * ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne. - O.
O. - Aleluja. - Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 6,1-6.16-18
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.
Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.
Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Sirachovho syna 48,1-15
Vystúpil Eliáš, prorok ako oheň, a jeho slovo horelo ako fakľa.
Priviedol na nich hlad a v svojej horlivosti zmenšil ich počet. Pánovým slovom zatvoril nebo a tri razy zvolal oheň z neba.
Aký slávny si, Eliáš, svojimi zázrakmi! Kto sa môže chváliť, že sa ti podobá?
Ty si mŕtveho zobudil zo smrti, Pánovým slovom z ríše zosnulých. Ty si vrhol kráľov do záhuby a oslavovaných mužov si zhodil z ich lóže; hravo si zlomil ich moc.
Na Sinaji si počúval výpovede a na Horebe výroky trestu. Ty si pomazal kráľov na odplatu a ustanovil prorokov za svojich zástupcov.
Ty si bol vzatý v ohnivej víchrici, na voze s ohnivými koňmi. Je napísané o tebe, že si určený pre budúce časy mierniť Pánov hnev prv, než vzplanie, obrátiť srdce otca k synovi a obnoviť Jakubove kmene.
Blažení, čo ťa videli a čo zosnuli ako tvoji priatelia! Lebo aj my, kým sme tu, žijeme, ale po smrti nebudeme mať také slávne meno.
Keď Eliáša zakryla víchrica, jeho duch naplnil Elizea. On sa celý život netriasol pred mocnárom a silou ho nik nezdolal.
Nič mu nebolo nemožné: jeho telo prorokovalo aj po smrti. Za svojho života konal divy a aj po smrti robil zázraky.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Radujte sa, spravodliví, tešte sa v Pánovi.
Pán kraľuje, jasaj, zem; * radujte sa, všetky ostrovy.
Vôkol neho oblaky a mrákavy, * spravodlivosť a pravo sú základom jeho trónu. - O.
Predchádza ho oheň, * čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.
Jeho blesky ožarujú zemekruh: * zem to vidí a chveje sa. - O.
Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, * pred Pánom celej zeme.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia * a jeho slávu vidia všetky národy. - O.
Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené † a honosia sa svojimi sochami. * Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli. - O.
O. - Aleluja. - Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 6,7- 15
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnost. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
Vy sa budete modliť takto:
Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.
Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 11,1-4.9-18.20
Keď Atália, Ochoziášova matka, videla, že jej syn zomrel, povstala a vyhubila celý kráľovský rod. Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho s jeho dojkou spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byt pobití, do spálne a schovala ho pred Atáliou, aby ho nezabili. A bol s ňou šesť rokov schovaný v Pánovom dome, kým nad krajinou panovala Atália.
V siedmom roku Jojada zvolal stotníkov Károv a rýchlych poslov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu a uzavrel s nimi zmluvu; dal im prisahať na Pánov dom a ukázal im kráľovho syna.
Stotníci urobili všetko, čo im rozkázal kňaz Jojada; každý vzal svojich mužov: tých, čo v sobotu prichádzali do služby, i tých, čo v sobotu odchádzali, a prišli ku kňazovi Jojadovi. On dal stotníkom kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom dome. Rýchli bežci sa so zbraňou v ruke postavili od pravého krídla chrámu až po ľavé krídlo chrámu medzi oltár a budovu okolo kráľa. Vyviedol kráľovho syna a vložil mu korunu a odznak moci; ustanovili ho za kráľa a pomazali ho, tlieskali rukami a volali: „Nech žije kráľ!“
Keď Atália počula volanie ľudu, vošla medzi zástup do Pánovho chrámu a videla, že na vyvýšenom mieste stojí podľa obradu kráľ a pri ňom kniežatá a trubači a všetok ľud krajiny, ako sa teší a trúbi na trúbach. Roztrhla si rúcho a kričala: „Zrada, zrada!“
Ale kňaz Jojada rozkázal stotníkom, čo stáli na čele vojska: „Vyveďte ju za ohradu chrámu a toho, kto pôjde za ňou, zabite mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Neslobodno ju zabiť v Pánovom chráme.“ Chytili ju a keď prešla cez konskú bránu do kráľovského paláca, tam ju zabili.
Jojada potom uzavrel zmluvu medzi Pánom a kráľom a medzi ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež zmluvu medzi kráľom a ľudom. Nato všetok ľud krajiny vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne rozdrúzgali a Bálovho kňaza Matana zabili pri oltároch.
Potom kňaz postavil k Pánovmu domu stráž. Ľud celej krajiny sa tešil a mesto sa upokojilo. Atáliu zabili mečom v kráľovskom paláci.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pán si vyvolil Sion za svoj príbytok.
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.“ - O.
Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia * budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ - O.
Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:
„To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. - O.
Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“ - O.
O. - Aleluja. - Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 6,19-23
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich mole a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kroník 24,17-25
Po Jojadovej smrti prišli judské kniežatá a poklonili sa kráľovi; on, očarený ich úslužnosťou, počúvol ich: opustili chrám Pána, Boha svojich otcov, a slúžili posvätným kameňom a modlám. Pre tento hriech doľahol hnev na Júdu a Jeruzalem. Posielal k nim prorokov, aby sa vrátili k Pánovi, ale nechceli počuť ich napomínanie.
Vtedy duch Boží zahalil Zachariáša, syna kňaza Jojadu; on si stal pred ľud a povedal mu: „Toto hovorí Boh: Prečo prestupujete Pánove príkazy? To vám nemôže osožiť. Pretože ste opustili Pána, on opustil vás.“
Oni sa proti nemu sprisahali a podľa kráľovho rozkazu ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu. Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zachariášov otec Jojada, a zavraždil jeho syna. On umierajúc povedal: „Nech to Pán vidí a nech sa pomstí!“
O rok proti nemu tiahlo sýrske vojsko. Prišlo do Judska, až do Jeruzalema, a vyhubilo všetky kniežatá ľudu a celú korisť poslalo kráľovi do Damasku. Hoci prišlo veľmi málo Sýrčanov, Pán im vydal clo rúk veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj nad Joasom vykonali potupný súd, nechali ho ťažko chorého a odišli. Potom sa proti nemu sprisahali jeho sluhovia na pomstu za krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nie v kráľovských hroboch.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pánovo milosrdenstvo trvá naveky.
„Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * Svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia - O.
Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním.
Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies. - O.
No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov,
keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy,
potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom. - O.
Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť.“ - O.
O. - Aleluja. - Ježiš Kristus, hoci bol bohatý, stal sa chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 6,24-34
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.
Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?
Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?
A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.
Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!
Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?’ alebo: ‚Čo budeme piť?’ alebo: ‚Čo si oblečieme?’! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.
Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.
Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 17,5-8.13-15a.18
Asýrsky kráľ Salmanasar prešiel celú krajinu, tiahol proti Samárii a tri roky ju obliehal. V deviatom roku Osého asýrsky kráľ Samáriu zaujal a Izraelitov odvliekol do Asýrska. Usadil ich v Hale, pri rieke Habor v Gozane a v médskych mestách.
Toto sa stalo preto, že synovia Izraela hrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny z područia faraóna, egyptského kráľa, a uctievali cudzích bohov. Žili podľa obyčají národov, ktoré Pán vyhubil spred synov Izraela, a podľa obyčají izraelských kráľov, ktorí robili takisto.
A Pán varoval Izraela a Júdu prostredníctvom všetkých prorokov a vidcov, keď hovoril: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje nariadenia a príkazy presne podľa zákona, ktorý som dal vašim otcom a ktorý som vám poslal po svojich služobníkoch prorokoch.“ Ale oni nepočúvali; zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí nechceli veriť Pánovi, svojmu Bohu. Opovrhli jeho predpismi aj zmluvou, ktorú uzavrel s ich otcami, aj výstrahami, ktorými ich varoval.
Preto sa Pán veľmi rozhneval na Izraela a odstránil ho spred seba, že neostal nik, iba kmeň Júdu.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Vyslyš nás, Pane, pomôž nám Svojou pravicou.
Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť. - O.
Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.
Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu. - O.
Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.
S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape - O.
O. - Aleluja. - Živé a účinné je Božie slovo; rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 7,1-5
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.
Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka’- a ty máš v oku brvno?!
Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 19,9b-11.14-21.31-35a.36
Asýrsky kráľ Senacherib poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: „Toto poviete judskému kráľovi Ezechiášovi: Aby ťa nepodviedol tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš! Nehovor: ‚Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.’ Veď si počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, ako ich spustošili! Len ty by si sa teda zachránil?“
Keď vzal Ezechiáš z rúk poslov písmo a prečítal si ho, vystúpil do Pánovho domu, rozprestrel ho pred Pánom a modlil sa pred jeho tvárou: „Pane, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Len ty si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si stvoril nebo i zem. Nakloň svoj sluch a počuj! Otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počúvaj slová Senacheriba, ktoré povedal, aby potupil živého Boha! Je pravda, Pane, asýrski králi rozprášili národy aj ich krajiny a ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk z dreva a kameňa; preto ich zničili. Ale teraz, Pane Bože náš, vysloboď nás z jeho ruky, nech vedia všetky kráľovstvá zeme, že len ty si Boh, Pane.“
Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Počul som, o čo si ma prosil vo veci asýrskeho kráľa Senacheriba. Toto o ňom povedal Pán:
Potupuje ťa a vysmieva sa ti, panenská dcéra Siona; za tvojím chrbtom pokyvuje hlavou, dcéra Jeruzalema.
Z Jeruzalema vyjde zvyšok a z vrchu Sion, čo sa zachráni.
To urobí horlivosť Pána zástupov.
Preto Pán hovorí o asýrskom kráľovi: nevkročí do tohoto mesta, ani šíp ta nevystrelí, nezaútočí naň štítom, ani násypom ho neoboženie. Vráti sa po ceste, po ktorej prišiel, a do tohoto mesta nevkročí, hovorí Pán.
Budem kryť toto mesto a zachránim ho kvôli sebe a kvôli Dávidovi, môjmu služobníkovi.“
A stalo sa v tú noc: vyšiel anjel Pána a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc mužov. Asýrsky kráľ Senacherib ustúpil, vrátil sa domov a zostal v Ninive.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Boh založil svoje mesto naveky.
Veľký je Pán a hoden každej chvály * v meste nášho Boha.
Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, * je celej zemi na radosť. - O.
Vrch Sion, tajomný príbytok, * je mestom veľkého kráľa.
Boh sa preslávil v jeho palácoch * ako istá ochrana. - O.
Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo * uprostred tvojho chrámu.
Ako tvoje meno, Bože, † tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; * tvoja pravica je plná spravodlivosti. - O.
O. - Aleluja. - Ja som svetlo sveta, hovorí Pán; kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 7,6.12-14
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.
Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.
Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov22,8-13;23,1-3
Veľkňaz Helkiáš povedal pisárovi Safanovi: „V Pánovom chráme som našiel knihu Zákona!“ Helkiáš dal knihu Safanovi a on ju prečítal. Pisár Safan potom išiel ku kráľovi a podal mu správu o splnení rozkazu: „Tvoji sluhovia vysypali peniaze, čo sa našli v chráme, a dali ich vedúcim, ktorí dozerali na práce v Pánovom chráme.“
Okrem toho pisár Safan oznámil kráĺovi: „Kňaz Helkiáš mi dal knihu.“
A Safan ju čítal kráľovi. Keď kráľ počul slová knihy Zákona, roztrhol si rúcho a rozkázal kňazovi Helkiášovi, Safanovmu synovi Achikamovi, Michuovmu synovi Achoborovi, pisárovi Safanovi a kráľovmu sluhovi Asaiášovi: „Choďte a pýtajte sa Pána o mne, o ľude a o celom Judsku, o slovách knihy, čo sa našla. Lebo proti nám vzbĺkol Pánov hnev, pretože naši otcovia nepočúvali slová tejto knihy a neurobili to, čo je v nej napísané pre nás.“
Kráľ rozoslal poslov a zhromaždili sa k nemu všetci starší Judska i Jeruzalema. Kráľ vystúpil do Pánovho chrámu a s ním všetci judskí muži a všetci, čo bývali v Jeruzaleme, kňazi, proroci i všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho. Dal im čítať všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Pánovom dome, a oni počúvali. Potom si kráľ stal na svoj stupeň a uzavrel pred Pánom zmluvu, že budú kráčať za Pánom: že budú celým srdcom a celou dušou zachovávať jeho príkazy, výroky a predpisy, a tak uskutočnia slová tejto zmluvy, napísané v knihe.
A k zmluve sa pridal všetok ľud.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Ukáž mi, Pane, cestu svojich prikázaní.
Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní * a ja vždy pôjdem po nej. - O.
Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám * a celým srdcom sa ho budem pridŕžať. - O.
Priveď ma na chodník svojich príkazov, * lebo som si ho obľúbil. - O.
Nakloň mi srdce k svojej náuke, * a nie ku chamtivosti. - O.
Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; * na tvojej ceste dopraj mi života. - O.
Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; * nuž oživ ma v svojej spravodlivosti. -O.
O. - Aleluja. - Ostaňte vo mne a ja vo vás, hovorí Pán; kto ostáva vo mne, prináša veľa ovocia.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 7,15-20
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?
Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.
Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Teda po ich ovocí ich poznáte.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 24,8-17
Joachin mal osemnásť rokov, keď začal kraľovať, a tri mesiace kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matkou bola Noésta, dcéra Elnatana z Jeruzalema. A robil, čo sa Pánovi nepáčilo, ako jeho otec.
V tom čase vytiahli na Jeruzalem sluhovia babylonského kráľa Nabuchodonozora a mesto obkľúčili. Aj babylonský kráľ Nabuchodonozor prišiel k mestu, keď ho jeho sluhovia obliehali. Judský kráľ Joachin vyšiel k babylonskému kráľovi aj so svojou matkou, so svojimi sluhami, kniežatami a eunuchmi a babylonský kráľ ho v ôsmom roku svojho kraľovania zajal.
Odniesol odtiaľ všetky poklady Pánovho domu i poklady kráľovského paláca a rozbil všetky zlaté nádoby, čo zhotovil izraelský kráľ Šalamún, ako predpovedal Pán. A odvliekol do zajatia celý Jeruzalem: všetky kniežatá a všetkých udatných bojovníkov - desaťtisíc zajatcov - aj umelcov a remeselníkov; ponechal iba chudobný lud krajiny. Aj Joachina odvliekol do Babylonu; aj kráľovu matku, kráľove ženy a eunuchov i bohatých obyvateľov krajiny odvliekol z Jeruzalema do babylonského zajatia. Sedemtisíc silných mužov, tisíc umelcov a remeselníkov a všetkých udatných bojovníkov odviedol babylonský kráľ do Babylonu ako zajatcov.
A namiesto Joachina ustanovil za kráľa jeho strýca Mataniáša a dal mu meno Sedekiáš. Počuli sme Božie slovo.
O. - Pre slávu svojho mena vysloboď nás, Pane.
Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, † poškvrnili tvoj svätý chrám * a Jeruzalem obrátili na rumy.
Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých. - O.
Rozlievali ich krv ako vodu vôkol Jeruzalema * a nemal ich kto pochovať.
Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať.
Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? - O.
Zabudni na hriechy našich otcov † príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, * lebo sme veľmi úbohí. - O.
Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša Spása, † a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy. - O.
O. - Aleluja. - Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 7,21-29
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,’ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Mnohí mi v onen deň povedia: ‚Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?’ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!
A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.
A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“
Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 25,1-12
V deviatom roku vlády kráľa Sedekiáša, v desiatom mesiaci, v desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor osobne so všetkým svojím vojskom proti Jeruzalemu; obkľúčili ho a postavili si okolo neho opevnenie. Mesto bolo uzavreté a obohnané násypom až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. V deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste rozmohol hlad a nebolo chleba pre ľud krajiny.
Vtedy boli hradby mesta prelomené a všetci bojovníci ušli: v noci vyšli z mesta po ceste, ktorá vedie bránou medzi dvojitým múrom smerom ku kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci obkľučovali mesto dookola, a išli po ceste, čo vedie do Araby.
Chaldejské vojsko prenasledovalo kráľa a chytilo ho na jerišskej rovine. Všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo a opustilo ho. Kráľa zajali a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly. Ten vyniesol nad ním rozsudok: Sedekiášových synov zabil pred jeho očami a jemu vylúpil oči; spútal ho okovami a odvliekol ho do Babylonu.
V piatom mesiaci v siedmy deň mesiaca - v devätnástom roku panovania babylonského kráľa - prišiel do Jeruzalema Nabuzardan, veliteľ telesnej stráže a služobník babylonského kráľa; podpálil Pánov dom, kráľovský palác i všetky jeruzalemské domy. Všetky domy ľahli popolom. Chaldejské vojsko, čo bolo s veliteľom telesnej stráže, rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema. A zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, aj prebehlíkov, čo prebehli k babylonskému kráľovi, aj ostatný ľud odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do zajatia. Len chudobný ľud krajiny nechal za vinohradníkov a roľníkov.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, chcem stále pamätať na teba.
Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, * keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary. - O.
Lebo tí, čo nás zajali, * žiadali od nás spevy
a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: * „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“ - O.
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica. - O.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti. - O.
O. - Aleluja. - On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8,1-4
Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.
Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Náreky 2,2.10-14.18-19
Pán zničil bez milosti všetky Jakubove nivy; v svojom hneve zboril pevnosti judskej dcéry; zrazil na zem, potupil jej kráľovstvo a kniežatá.
Na zemi sedia, zamĺkli starci sionskej dcéry; na hlavu sypú si popol, do vrecoviny sa odiali; až po zem si zvesili hlavy jeruzalemské panny.
Oči mám vpadnuté od slz, vnútro sa mi búri, pečeň mi na zem vyteká pre nešťastie dcéry môjho ľudu; nemluvňa i dojča hynú na uliciach mesta.
Vravia svojim matkám:
„Kde je pšenica a víno?“ a padajú ako prebodnuté po uliciach mesta, vydychujú dušu v lone svojich matiek.
Komu ťa prirovnám, komu pripodobním, dcéra Jeruzalema?
S kým ťa porovnám, ako ťa poteším, panna, dcéra Siona?
Tvoje nešťastie je veľké ako more, kto ti pomôže?
Tvoji proroci ti ako videnia vraveli lži a hlúposti, tvoj zločin neodhaľovali, aby zvrátili tvoj osud; vraveli ti videnia klamstva a podvodu.
Zo srdca volaj k Pánovi, obranca dcéry Siona, ako potok vylievaj slzy vo dne i v noci. Nedopraj si odpočinok, nech sa nezaviera zrenica tvojho oka.
Vstaň a nariekaj v noci, na začiatku každej nočnej stráže, vylievaj svoje srdce ako vodu pred tvárou Pána, dvíhaj k nemu svoje ruky za život svojich detí, ktoré hynú od hladu na rohoch všetkých ulíc.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Nezabúdaj, Pane, na svojich úbožiakov.
Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?
Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti.
Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. - O.
Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu.
Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. - O.
Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou * v hustom lese.
Tak vylamujú brány chrámové * a stŕhajú ich sekerou i hákom.
Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili - O.
Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.
Pokorný nech sa s hanbou nevracia * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. - O.
O. - Aleluja. - On vzal na seba naše slabosti ä niesol naše choroby.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša 8,5-17
Keď Ježiš vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou: „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“
On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“
Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: ‚Choď!’ - ide; inému: ‚Poď sem!’ - tak príde; a svojmu sluhovi: ‚Urob toto!’ - on to urobí.“
Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal:
„Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli. Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve, a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“
A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“
A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.
Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke. Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.
Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
„On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Počuli sme slovo Pánovo.