Prejsť na: Tretiu pôstnu
nedeľu v roku: A, B, C,
TRETÍ PÔSTNY TÝŽDEŇ FAKULTATÍVNE ČÍTANIA,
TRETIA PÔSTNA
NEDEĽA - v roku A
Čítanie z Knihy Exodus 17,3-7
Nebolo
vody a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby
si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?” Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si
počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.” Pán povedal Mojžišovi:
„Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si
vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na
skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.” Mojžiš
tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre
hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami,
alebo nie?”
Počuli sme Božie slovo.
O. – Pane,
daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Poďte, plesajme v
Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu. Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a
oslavujme ho žalmami. – O.
Poďte, klaňajme
sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril. Lebo on
je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou. – O.
Čujte dnes jeho
hlas: „Nezatvrdzujte svoje srdcia ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde
ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli.” – O.
Čítanie
z Listu svätého apoštola Pavla Rimanom
5,1-2.5-8
Bratia,
ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista.
Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa
chválime nádejou na Božiu slávu. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je
rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. Veď
Kristus zomrel v určenom čase za bezbožných, keď sme boli ešte bezmocní.
Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal
umrieť. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď
sme boli ešte hriešnici.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Chvála ti, Kriste, Kráľ
večnej slávy. –
Pane,
ty si naozaj Spasiteľ sveta; daj mi živú vodu, aby som už nebola smädná.
Čítanie
zo svätého evanjelia podľa Jána
4,5-42
Ježiš
prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu
synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k
studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej
povedal: „Daj sa mi napiť!” Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.
Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa,
Samaritánky?” Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal:
„Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi
napiť’, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.” Žena mu povedala:
„Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda
väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho
synovia a jeho stáda?” Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude
znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.
A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného
života.” Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a
nemusela sem chodiť čerpať!” Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď
sem!” Žena mu odpovedala: „Nemám muža.” Ježiš jej vravel: „Správne si povedala:
,Nemám muža’, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž.
To si povedala pravdu.” Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši
otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je
miesto, kde sa treba klaňať.” Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza
hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy
sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je
zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať
Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí,
čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.” Žena mu vravela: „Viem,
že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.” Ježiš jej
povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.” Vtom prišli jeho učeníci a
divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?”
Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?” Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a
vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som
porobila! Nebude to Mesiáš?” Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci
prosili: „Rabbi, jedz!” On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.”
Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?” Ježiš im
povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho
dielo. Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva’? Hľa, hovorím vám:
Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva
odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj
žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal
žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.” Mnoho
Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila:
„Povedal mi všetko, čo som porobila.” Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili
ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre
jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme
počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.”
Počuli sme slovo Pánovo.
TRETIA PÔSTNA
NEDEĽA - v roku B
Čítanie z
knihy Exodus 20,1-17
Boh povedal všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dole na zemi alebo vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať. Lebo ja som Pán, tvoj Boh, Boh žiarlivý, ktorý trestá neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia a tých, čo ma nenávidia, ale tým, čo ma milujú a zachovávajú moje prikázania, preukazujem priazeň až do tisíceho pokolenia. Nevyslovíš meno Pána, svojho Boha, nadarmo. Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto by zneuctil meno Pána, svojho Boha. Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V ten deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani prišelec, čo býva v tvojich bránach. Lebo Pán za šesť dní utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán sobotu požehnal a vyhlásil ju za svätú. Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. Nezabiješ. Nescudzoložíš. Nepokradneš. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Nebudeš žiadostivo túžiť po dome svojho blížneho. Nebudeš túžiť po jeho manželke, ani po jeho sluhovi, ani po slúžke, ani po volovi, ani po oslovi, ani po ničom, čo mu patrí.”
Počuli sme Božie slovo.
O. – Pane,
ty máš slová večného života.
Zákon Pánov je
dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť
maličkým. – O.
Rozhodnutia
Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči. –
O.
Bázeň pred Pánom
je úprimná, trvá naveky. Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé. – O.
Vzácnejšie sú než
zlato, než veľký drahokam, sladšie sú než med, než medové kvapky z plástu. – O.
Čítanie z Prvého listu
svätého apoštola Pavla Korinťanom 1, 22-25
Bratia, Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. Lebo čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Sláva ti a chvála,
Ježišu Kriste. –
Boh
tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má
večný život. – O. – Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
Čítanie zo svätého evanjelia
podľa Jána 2,13-25
Blízko
bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel
predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z
povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom
rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to
odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!” Jeho učeníci si spomenuli, že je
napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.” Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie
nám ukážeš, že môžeš toto robiť?” Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za
tri dni ho postavím.” Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám
a ty ho postavíš za tri dni?” Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom
vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i
slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí
uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im
nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o
človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.
Počuli sme slovo Pánovo.
TRETIA PÔSTNA NEDEĽA - v roku C
Čítanie z Druhej knihy
Mojžišovej 3,1-8a.13-15
Mojžiš pásol ovce svojho tesťa, madiánskeho kňaza
Jetra. Keď raz hnal stádo na púšť, došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tam sa mu
zjavil anjel Pána v plameni ohňa, čo šľahal z tŕňového kra. Videl, že ker horí
plameňom, a nezhára.
Mojžiš si povedal: „Pôjdem sa pozrieť na tento
zvláštny jav, prečo ker nezhára.” Keď Pán videl, že sa prichádza pozrieť, Boh
ho z tŕňového kra oslovil: „Mojžiš, Mojžiš!”
On odpovedal: „Tu som.”
Pán povedal: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh
sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá.”
A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abraháma,
Boh Izáka a Boh Jakuba.”
Mojžiš si zakryl tvár, lebo sa neodvážil hľadieť na
Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie môjho ľudu v Egypte a počul som
jeho kvílenie pre tvrdosť jeho poháňačov. Poznám jeho bolesť a zostúpil som,
aby som ho vyslobodil z rúk Egypťanov a vyviedol z tej krajiny do krajiny
dobrej a rozľahlej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.”
Mojžiš povedal Bohu: „Ja pôjdem k synom Izraela a
poviem im: Poslal ma k vám Boh vašich otcov. A čo im poviem, keď sa ma opýtajú:
,Ako sa volá?’ ”
Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som.”
A dodal: „Toto povieš synom Izraela: Ten, ktorý je,
ma k vám poslal.” A Boh Mojžišovi ešte povedal: „Toto povieš synom Izraela:
Jahve (Ten, ktorý je), Boh vašich otcov, Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba,
ma k vám poslal. Toto je moje meno naveky a takto ma budú volať po všetky
pokolenia.”
Počuli
sme Božie slovo.
O. – Milostivý a milosrdný je Pán.
Dobroreč, duša moja, Pánovi a
celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na
jeho dobrodenia. – O.
Veď on ti odpúšťa všetky
neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on
ťa venčí milosrdenstvom a milosťou. – O.
Pán koná spravodlivo a
prisudzuje právo všetkým utláčaným. Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom
Izraela svoje skutky. – O.
Milostivý a milosrdný je Pán,
zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké
je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. –
O.
Čítanie
z Prvého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom 10,1-6.10-12
Bratia, nechcem, aby ste nevedeli, že všetci naši
otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v
mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili
ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a
tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali
na púšti.
To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli
žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni. Ani nerepcite, ako niektorí z nich
reptali, a zahynuli od zhubcu.
A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako
napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. Preto kto si myslí, že
stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.
Počuli
sme Božie slovo.
O.
– Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. –
Robte pokánie, hovorí Pán; priblížilo sa nebeské
kráľovstvo.
Čítanie
zo svätého evanjelia podľa Lukáša
13,1-9
Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali
Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im
povedal:
„Myslíte si že títo Galilejčania boli väčší
hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak
nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.
Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla
veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia
Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete
podobne.”
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici
zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal
vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a
nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?’
On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok.
Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.’
”
Počuli
sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Exodus 17,1-7
Celá pospolitosť Izraelových synov odišla z púšte Sin, podľa Božieho rozkazu prešli ďalšími úsekmi a utáborili sa v Rafidim. Tam nebola pitná voda pre ľud. Preto ľud doliehal na Mojžiša a vravel: „Daj nám vodu na pitie!“
Mojžiš im odvetil: „Prečo sa so mnou vadíte a prečo pokúšate Pána?“
Ale vody nebolo a smädný ľud reptal proti Mojžišovi: „Načo si nás len vyviedol z Egypta? Aby si nás, naše deti a náš dobytok umoril smädom?“
Mojžiš volal k Pánovi: „Čo si počnem s týmto ľudom? Málo chýba a ukameňuje ma.“
Pán povedal Mojžišovi: „Kráčaj pred ľudom, zober so sebou niekoľko starších z Izraela. Do ruky si vezmi palicu, ktorou si udieral rieku, a choď! Hľa, ja budem stáť pred tebou na skale Horebu; udrieš na skalu, vytryskne z nej voda a ľud sa napije.“
Mojžiš tak urobil pred očami starších Izraela a nazval to miesto Massa a Meríba pre hádku synov Izraela a preto, že pokúšali Pána, keď vraveli: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Poďte, plesajme v Pánovi, * oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár * a oslavujme ho žalmami. - O.
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, * kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh † a my sme ľud jeho pastviny * a ovce, ktoré vedie svojou rukou. — O.
Čujte dnes jeho hlas: † „Nezatvrdzujte svoje srdcia * ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia; * skúšali ma, hoci moje skutky videli.“ - O.
O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Pane, ty si naozaj Spasiteľ sveta; daj mi živú vodu, aby som už nebola smädná.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 4,5-42
Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.
Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,’ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“
Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“
Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“
Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“
Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,’ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“
Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.
Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“
Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“
Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu.
Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“
On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“
Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“
Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?’ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“
Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Druhej knihy Kráľov 5,1-15a
Náman, vojenský veliteľ sýrskeho kráľa, bol význačný muž a jeho pán si ho vážil, lebo pomocou neho dal Pán Sýrii víťazstvo. Ale tento udatný muž bol malomocný.
Zo Sýrie raz vyrazil oddiel jazdcov a z izraelskej krajiny odvliekli do zajatia dievčatko, ktoré potom slúžilo Námanovej žene. Ono povedalo svojej panej: „Keby bol môj pán u proroka v Samárii, určite by ho oslobodil od malomocenstva.“
Náman šiel k svojmu pánovi a oznámil mu: ,,Takto a takto povedalo dievča z izraelskej krajiny.“
A sýrsky kráľ mu povedal: „Zober sa a choď, pošlem izraelskému kráľovi list.“
On išiel, vzal so sebou desať hrivien striebra, šesťtisíc šiklov zlata a desať oblekov a odovzdal izraelskému kráľovi list tohoto znenia: „Keď dostaneš tento list, vedz, že ti posielam svojho služobníka Námana, aby si ho oslobodil od malomocenstva!“
Keď izraelský kráľ list prečítal, roztrhol si rúcho a povedal: „Čo som Boh, aby som mohol zabíjať a oživovať, keď tento posiela ku mne človeka, aby som ho oslobodil od malomocenstva? Pozrite, očividne hľadá proti mne zámienku!“
Keď Boží muž Elizeus počul, že si izraelský kráľ roztrhol rúcho, poslal mu odkaz: „Prečo si si roztrhol rúcho? Nech príde ku mne a zvie, že je v Izraeli prorok.“
Náman teda šiel s koňmi a vozmi a zastal predo dvermi Elizeovho domu. Elizeus poslal k nemu posla s odkazom: „Choď a okúp sa sedem ráz v Jordáne, potom ti telo ozdravie a budeš čistý!“
Náman sa nahneval a odišiel so slovami: „Myslel som si, že vyjde ku mne, bude vzývať meno Pána, svojho Boha, rukou sa dotkne malomocného miesta a uzdraví ma. Nie sú rieky Damasku Abana a Farfar lepšie než všetky rieky Izraela? Nemôžem sa v nich okúpať a očistiť?“
Obrátil sa a s hnevom odchádzal. Tu pristúpili k nemu jeho sluhovia a povedali mu: „Keby ti prorok rozkázal veľkú vec, iste by si to urobil. O to skôr tak urob, keď ti povedal: ‚Okúp sa a budeš čistý.’“ Zostúpil teda a sedem ráz sa ponoril do Jordánu podľa slova Božieho muža. A jeho telo sa obnovilo ako telo malého dieťaťa a bol čistý.
Potom sa s celým sprievodom vrátil k Božiemu mužovi, zastal pred ním a povedal: „Teraz viem, že na celej zemi niet Boha, iba v Izraeli.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom.
Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, * tak moja duša, Bože, túži za tebou. — O.
Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom; * kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár? — O.
Zošli svoje svetlo a svoju pravdu; † ony nech ma sprevádzajú * a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov. — O.
I pristúpim k Božiemu oltáru, † k Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i plesaním, * a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím. — O.
O. — Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo.
Spolieham sa na Pána, spolieham sa na jeho slovo; lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša 4,24-30
Keď prišiel Ježiš do Nazareta, povedal ľudu v synagóge:
„Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.
A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“
Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka Daniela 3,25.34-43
Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a modlil sa:
„Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás navždy a nezrušuj svoju zmluvu. Ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu, a pre Izraela, tvojho svätého; veď si im prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora.
Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné národy a sme dnes pokorení na celej zemi pre svoje hriechy. A niet v tomto čase ani kniežaťa, ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani krvavej obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny, aby sme našli milosrdenstvo.
Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom; nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety baranov a býkov a ako tisíce tučných baránkov, a zdokonaľ tých, čo ťa nasledujú, lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba.
A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom, a s bázňou hľadáme tvoju tvár. Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva. Vysloboď nás svojou obdivuhodnou mocou a osláv svoje meno, Pane.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie.
Ukáž mi, Pane, svoje cesty * a pouč ma o svojich chodníkoch.
Veď ma vo svojej pravde a uč ma, * lebo ty si Boh, moja spása. — O.
Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie * a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.
Pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, * veď si, Pane, dobrotivý. - O.
Pán je dobrý a spravodlivý: * ukazuje cestu hriešnikom.
Pokorných vedie k správnemu konaniu * a tichých poúča o svojich cestách. — O.
O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí Pán; veď som dobrotivý a milosrdný.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša 18,21-35
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.’ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!’ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.’ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?’ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy Deuteronomium 4,1.5-9
Mojžiš povedal ľudu:
„A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva.
Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, ktorú dostanete do vlastníctva.
Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v očiach národov. Budú počuť o všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.’
Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!
Len dávaj veľký pozor na seba a na svoju dušu a nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca cez celý tvoj život, ale pouč o nich svojich synov a svojich vnukov.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
Chváľ, Jeruzalem, Pána, * oslavuj, Sion, svojho Boha.
Lebo upevnil závory tvojich brán * a požehnal tvojich synov v tebe. — O.
Svoj rozkaz na zem zosiela; * rýchlo sa šíri jeho slovo.
Sneh dáva ako vlnu, * rozsýpa srieň ako popol. — O.
On svoje slovo zvestuje Jakubovi, * svoje zákony a prikázania Izraelovi.
Neurobil tak iným národom, * nezjavil im svoje zámery. — O.
O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová večného života.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša 5,17-19
Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.
Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša 7,23-28
Pán hovorí:
„Dal som svojmu ľudu toto prikázanie: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte vždy po ceste, po ktorej som vám prikázal ísť, aby vám dobre bolo.
Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež odišli za svojimi chúťkami a v zatvrdilosti svojho zvrhlého srdca sa obrátili ku mne chrbtom a nie tvárou; odo dňa, čo ich otcovia vyšli z Egypta až podnes.
A posielal som vám mnohých svojich sluhov, prorokov; denne som vstával na úsvite a posielal ich, no nepočúvali ma, nenaklonili si ucho, zatvrdili si šiju a robili horšie ako ich otcovia.
A ak im aj povieš všetky tieto veci, nebudú ťa počúvať. Ak na nich zavoláš, neozvú sa ti. Povieš im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a neprijíma napomenutie. Zhynula vernosť, zmizla im z úst.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia.
Poďte, plesajme v Pánovi, * oslavujme Boha, našu spásu.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár * a oslavujme ho žalmami. - O.
Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, * kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.
Lebo on je náš Boh † a my sme ľud jeho pastviny * a ovce, ktoré vedie svojou rukou. — O.
Čujte dnes jeho hlas: † „Nezatvrdzujte svoje srdcia * ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti,
kde ma pokúšali vaši otcovia; * skúšali ma, hoci moje skutky videli.“ - O.
O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, hovorí Pán: veď som dobrotivý a milosrdný.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša 11,14-23
Ježiš raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka Ozeáša 14,2-10
Toto hovorí Pán:
„Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, lebo si uviazol vo svojej neprávosti. Pripravte si slová, vráťte sa k Pánovi a povedzte mu: ‚Odpusť všetku vinu, prijmi, čo je dobré, chceme splácať plodom svojich perí.
Asýrsko nás nezachráni; už nevysadneme na koňa a už nebudeme hovoriť o dielach svojich rúk: Naši bohovia, lebo sirota u teba nájde milosrdenstvo.’
‚Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, lebo sa môj hnev od nich odvrátil. Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia, korene zapustí ako Libanon. Jeho konáre sa rozrastú, nádherný bude ako oliva a voňať bude ako Libanon.
Vrátia sa a v mojej tôni sa usadia, pestovať budú pšenicu a rozkvitnú ako vinica, ktorá má chýr ako víno z Libanonu.
Efraim, čo chce ešte s modlami? Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho.
Ja som ako jedľa stále zelená. Odo mňa pochádza tvoje ovocie.’
Kto je múdry, nech to pochopí, kto je rozumný, nech to rozpozná! Lebo priame sú cesty Pánove a spravodliví po nich kráčajú; no vzbúrenci na nich zahynú.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Pane, ty máš slová večného života
Počul som reč mne neznámu: * „Z jeho pliec som sňal bremeno
a z jeho rúk ťažký kôš. * V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, — O.
za clonou búrky som ťa vypočul, * vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.
Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael.-O.
Nebudeš mať iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny. — O.
Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.“ — O.
O. — Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo.
Robte pokánie, hovorí Pán; priblížilo sa nebeské kráľovstvo.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Marka 12,28b-34
Jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“
Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: ‚Počuj, Izrael, náš Pán, Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!’ Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!’ Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“
Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: ‚Jediný je a okrem neho iného niet’ a ‚milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily’ a ‚milovať blížneho ako seba samého’ je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“
Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“
A už sa ho nik neodvážil vypytovať.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka Ozeáša 6,1-6
„Poďte, vráťme sa k Pánovi, lebo on nás poranil a on nás uzdraví, on nás udrel, on nás aj ošetrí. Po dvoch dňoch nás oživí, na tretí deň nám pomôže vstať a budeme žiť pred jeho tvárou.
Poznávajme, usilujme sa poznať Pána: jeho príchod je istý ako zornica. Príde k nám ako dážď v pravý čas, ako dážď neskorý, čo zavlaží zem.“
Čo mám robiť s tebou, Efraim? Čo mám robiť s tebou, Júda? Vaša láska je ako ranný mráčik a ako rosa, ktorá zrána pominie. Preto som ich okresával skrze prorokov, zabíjal slovami svojich úst. Spravodlivosť moja jak svetlo vychádza. Lásku chcem, a nie obetu; poznanie Boha viac ako zápalnú obetu.
Počuli sme Božie slovo.
O. — Bože, ty máš záľubu v srdci úprimnom.
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.
Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. — O.
Veď ty nemáš záľubu v obete, * ani žertvu neprijmeš odo mňa.
Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. — O.
Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema.
Potom prijmeš náležité obety, * obetné dary a žertvy. — O.
O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
Nezatvrdzujte dnes svoje srdcia, ale počúvajte Pánov hlas.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša 18,9-14
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo:
„Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.’
Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.’
Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Počuli sme slovo Pánovo.