Prejsť na: Štvrtú pôstnu nedeľu v roku:  A,  B,  C,

ŠTVRTÝ PÔSTNY TÝŽDEŇ - FAKULTATĺVNE ČÍTANIA,

PON. po 4. post. ned.,

UT. po 4. post. ned.,

STR. po 4. post. ned.,

ŠTV. po 4. post. ned.,

PI. po 4. post. ned.,

SO. po 4. post. ned.,

 

ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA - v roku A

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Prvej knihy Samuelovej    16,1b.6-7.10-13a

Pán povedal Samuelovi: „Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehemu k Izaimu, lebo spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.” Keď Samuel prišiel k Izaimu a videl Eliaba, povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.” Ale Pán povedal Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral. Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.” Izai predviedol Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal: „Pán si z týchto nevyvolil ani jedného.” A Samuel povedal Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?” On odpovedal: „Ešte chýba najmenší, ten pasie ovce.” Samuel povedal Izaimu: „Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.” Poslal teda poň a priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad. A Pán povedal: „Vstaň, pomaž ho, to je on.” Sameul vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida duch Pánov.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. – Pán je môj pastier, nič mi nechýba. 

Pán je môj pastier, nič mi nechýba; pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. – O.

Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. – O.

Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. – O.

Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní. – O.

 

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom         5,8-14

Bratia, kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte, lebo to, čo oni potajomky robia, je hanba aj hovoriť. Ale všetko, čo sa odhalí, svetlo vynesie najavo, a všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!”

Počuli sme Božie slovo.

 

O. – Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy. –

Ja som svetlo sveta, hovorí Pán; kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána          9,1.6-9.13-17.34-38

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu pretrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,” čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým videli žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?” Jedni tvrdili: „Je to on.” Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.” On vravel: „Ja som to.” Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.” Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.” Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?” A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?” On odpovedal: „Je prorok.” Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!” A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?” On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho veril?” Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.” On povedal: „Verím, Pane,” a klaňal sa mu.

 

ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA - v roku B

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Druhej knihy Kroník           36,14-16.19-23

Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme. Pán, Boh ich otcov, posielal k nim poslov a vo dne v noci ich napomínal, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu a svojho príbytku. Ale oni vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov, až vzrástol Pánov hnev proti jeho ľudu a už nebolo lieku. Nepriatelia spálili Boží dom, zrúcali jeruzalemské múry, podpálili všetky paláce a zničili všetky cenné predmety. Tých, čo unikli meču, odvliekli do Babylonu a stali sa otrokmi kráľa a jeho synov, kým sa nezačalo kráľovstvo Peržanov. Tak sa splnilo Pánovo slovo, ktoré povedal ústami Jeremiáša: Teraz zem dostala svoje soboty, cez celý čas spustošenia odpočívala, až sa naplnilo sedemdesiat rokov. V prvom roku Kýra, kráľa Peržanov, sa splnilo, čo Pán povedal ústami Jeremiáša. Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov, a on po celom svojom kráľovstve nariadil vyhlásiť – aj písomne: „Takto hovorí Kýros, kráľ Peržanov: Pán, Boh nebies, mi dal všetky kráľovstvá zeme. A rozkázal mi, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judei. S každým, kto patrí k jeho ľudu, nech je Pán, jeho Boh, a nech vystúpi.”

Počuli sme Božie slovo.

 

O. – Pane, chcem stále pamätať na teba.

Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary. – O.

Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!” – O.

Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine? Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica. – O.

Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba, keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti. – O.

 

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Efezanom   2, 4-10

Bratia, Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom – milosťou ste spasení – a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi. Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. – Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste. –

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána         3,14-21

Ježiš povedal Nikodémovi: „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.” Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Počuli sme slovo Pánovo.

 

ŠTVRTÁ PÔSTNA NEDEĽA - v roku C

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy Jozue      5,9a.10-12

Pán povedal Jozuemu: „Dnes som z vás odstránil egyptskú potupu.”

Synovia Izraela sa utáborili v Galgale a štrnásteho dňa mesiaca navečer slávili na jerišských stepiach Veľkú noc.

Od nasledujúceho dňa jedli z úrody zeme nekvasený chlieb a pražené zrno; práve v ten istý deň.

Na druhý deň, ako jedli z úrody zeme, prestala manna a synovia Izraela už tento pokrm nepožívali, ale toho roku jedli z úrody kanaánskej krajiny.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. –  Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.

Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. –  O.

Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne. Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. –  O.

Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou. Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. –  O.

 

Čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom    5,17-21

Bratia, kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia.

Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!

Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. –  Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo. –

Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Lukáša           15,1-3.11-32

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.”

Preto im povedal toto podobenstvo:

„Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ,Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.’ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ,Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.’ I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ,Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.’

Ale otec povedal svojim sluhom: ,Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.’ A začali hodovať.

Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ,Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.’ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ,Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.’ On mu na to povedal: ,Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.’”

Počuli sme slovo Pánovo.

 

 

ŠTVRTÝ PÔSTNY TÝŽDEŇ - FAKULTATĺVNE ČÍTANIA

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy proroka Micheáša             7,7-9

Upieram svoj zrak na Pána, očakávam Boha, svojho záchrancu; môj Boh ma vyslyší.

Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja; padol som, ale vstanem, keď sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.

Znášam Pánov hnev, lebo som zhrešil proti nemu, kým sa neujme mojej veci a neprisúdi mi právo; on ma vyvedie na svetlo, uvidím jeho spravodlivosť.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — Pán je moje svetlo a moja spása.

Pán je moje svetlo a moja spása, * koho sa mám báť?

Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať? — O.

Čuj, Pane, hlas môjho volania, * zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.

V srdci mi znejú tvoje slová: * „Hľadajte moju tvár!“ — O.

Pane, ja hľadám tvoju tvár. * Neodvracaj svoju tvár odo mňa,

neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. * Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma. — O.

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich.

Očakávaj Pána a buď statočný; * srdce maj silné a drž sa Pána. — O.

O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.

Ja som svetlo sveta, hovorí Pán; kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána  9,1-41

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil — on, alebo jeho rodičia —‚ že sa narodil slepý?“

Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.“

Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.

Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“

Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“

On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ‚Choď k Siloe a umy sa!’ Šiel som teda, umyl som sa a — vidím.“ Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“

Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“

Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“

Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“

Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“ On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“ Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“ Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“

Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“

Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl — a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“ Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“ Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ‚Vidíme.’ A tak váš hriech ostáva.“

Počuli sme slovo Pánovo.

 

PONDELOK po Štvrtej pôstnej nedeli

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša        65,17-21

Toto hovorí Pán:

„Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím. Lebo ja urobím z Jeruzalema mesto plesania a z jeho obyvateľov ľud radosti. A budem plesať nad Jeruzalemom, tešiť sa budem zo svojho ľudu; už tam nebude počuť plač ani bolestné volanie.

Nebude tam dieťa, čo žije len niekoľko dní, ani starec, ktorý nedoplní svoj vek, lebo najmladší zomrie ako storočný, a kto sa nedožije sto rokov, bude prekliaty.

Budú stavať domy a bývať v nich, budú sadiť vinice a jesť ich ovocie.“

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil.

Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil * a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.

Pane, vyviedol si ma z ríše zosnulých, * navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu. — O.

Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí, * vzdávajte vďaky jeho menu svätému.

Lebo len chvíľku trvá jeho hnev, * ale celý život jeho láskavosť.

Podvečer je nám hosťom plač * a radosť nad ránom. — O.

Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou; * Pane, buď mi na pomoci.

Môj nárek si obrátil na tanec; * Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť. — O.

O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.

Milujte dobro, a nie zlo; budete žiť a Pán bude s vami.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána4,43-54

Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral.

Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“

Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel.

Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom.

Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

Počuli sme slovo Pánovo.

 

UTOROK po Štvrtej pôstnej nedeli

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy proroka Ezechiela      47,1-9.12

Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ — na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie — a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany.

Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu — bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť.

A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“

Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane.

Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — S nami je Pán zástupov, naším útočišťom je Pán, náš Boh.

Boh je naše útočište a sila * aj najistejšia pomoc v súžení.

Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem * a vrchy na dno morské padali. — O.

Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, * posvätný stánok Najvyššieho.

Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede; * už od úsvitu mu Boh pomáha. — O.

S nami je Pán zástupov, * naším útočišťom je Boh Jakubov.

Poďte a pozrite na diela Pánove, * aké úžasné veci vykonal na zemi. — O.

 

O. — Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.

Bože, stvor vo mne srdce čisté; navráť mi radosť z tvojej spásy.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána      5,1-3.5-16

Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.

V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.

Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“

Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“

Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“

Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!’“

Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?’“

Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.

Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“

A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.

A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.

Počuli sme slovo Pánovo.

 

STREDA po Štvrtej pôstnej nedeli

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy proroka Izaiáša           49,8-15

Toto hovorí Pán:

„V milostivom čase ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, ochránim ťa a zmluvou ľudu ťa urobím, aby si pozdvihol krajinu a rozdelil spustošené dedičstvo, aby si väzňom povedal: ‚Vyjdite!’ a tým, čo sú vo tme: ‚Zjavte sa!’

Budú sa pásť popri cestách, ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch. Nebudú lačnieť ani žízniť a nezraní ich úpal ani slnce; lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi, a k prameňom vôd ich privedie. Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.

Hľa, títo prídu zďaleka, tí, hľa, od severu a od mora a tamtí z krajiny Sinim.“

Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“ Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona?

A keby aj ona zabudla, ja na teba nezabudnem.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a veľmi láskavý.

Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a veľmi láskavý.

Dobrý je Pán ku každému * a milostivý ku všetkým svojim stvoreniam. — O.

Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý * a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

Pán podopiera všetkých, čo klesajú, * a dvíha všetkých skľúčených. — O.

Spravodlivý je Pán na všetkých svojich cestách * a svätý vo všetkých svojich skutkoch.

Blízky je Pán všetkým, čo ho vzývajú, * všetkým, čo ho vzývajú úprimne. — O.

 

O. — Sláva ti, Kriste, ty Božie Slovo.

Ja som vzkriesenie a život, hovorí Pán; kto verí vo mňa, neumrie naveky.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána5,17-30

Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“

Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.

Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.

Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

Počuli sme slovo Pánovo.

 

ŠTVRTOK po Štvrtej pôstnej nedeli

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy Exodus           32,7-14

Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.’

Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“

Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? Nech, prosím, nepovedia Egypťania: ‚Podvodne ich vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo zemského povrchu.’ Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu!

Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.’“

A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu

Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera. — O.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine. * v Červenom mori skutky úžasné. — O.

Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. — O.

 

O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána5,31-47

Ježiš povedal Židom: „Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé. Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.

Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení. On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.

Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.

Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

Slávu od ľudí neprijímam. Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku. Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!

Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“

Počuli sme slovo Pánovo.

 

 

PIATOK po Štvrtej pôstnej nedeli

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy Múdrosti2,la.12-22

Bezbožní hovoria vo svojom zvrátenom zmýšľaní:

„Číhajme na spravodlivého, lebo nám je na ťarchu. Stavia sa proti nášmu správaniu, vyčíta nám prestupovanie zákona, žaluje, že sme zradili svoju výchovu. Chvastá sa, že pozná Boha, a Božím synom sa nazýva.

Obžalúva naše zmýšľanie, už aj pohľad na neho je nám na ťarchu. Lebo jeho život je nepodobný ostatným a odlišné sú jeho chodníky. Pokladá nás za spotvorených a bočí od našich ciest ako od nečistoty; blahoslaví údel spravodlivých a chváli sa, že Boh mu je otcom.

Nuž pozrime, či sú jeho reči pravdivé, a skúsme, ako sa to s ním skončí. Lebo ak je ozaj Božím synom, on sa ho ujme a vyslobodí ho z rúk odporcov.

Skúšajme ho potupou a súžením, aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšali jeho trpezlivosť. Odsúďme ho na smrť potupnú, veď mu príde pomoc, ako hovorí.“

Takto uvažujú a mýlia sa, lebo vlastná zloba ich zaslepila. Nepoznajú Božie tajomstvá, ani odmenu za svätosť nečakajú a ani v oslávenie čistých duší neveria.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — Pane, buď pri tých, čo majú srdce skrúšené.

Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo,* a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. — O.

Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu.

Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. — O.

Všetky kosti im ochraňuje, * ani jedna sa im nezlomí.

Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú. — O.

 

O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.

Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána             7,1-2.10.25-30

Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť.

Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky.

Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“

A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a vy ho nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“

Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Počuli sme slovo Pánovo.

 

SOBOTA po Štvrtej pôstnej nedeli

 

Prejsť na začiatok

 

Čítanie z Knihy proroka Jeremiáša     11,18-20

Pane, ty si mi to zjavil a ja som pochopil; ukázal si mi ich výčiny.

Bol som ako krotký baránok, vedený na zabitie; nevedel som, že stroja proti mne úklady: „Vytnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa už ani nespomenie jeho meno!“

Ale ty, Pane zástupov, súdiš spravodlivo, ty skúmaš srdce i zmýšľanie, nech uvidím na nich tvoju pomstu, veď tebe som postúpil svoj spor.

Počuli sme Božie slovo.

 

O. — Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam.

Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, * zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma,

aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, * a nemal by som záchrancu. — O.

Súď ma, Pane, podľa mojej spravodlivosti * a podľa mojej nevinnosti.

Nech je už koniec zlobe hriešnikov. † Posilni spravodlivého, * ty, spravodlivý Bože, čo skúmaš myseľ a srdce. — O.

 

O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.

Boh tak miloval svet. že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.

 

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána7,40-53

Keď počuli Ježišove slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“ Druhí tvrdili: „Mesiáš je to.“ Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?! A nehovorí Písmo: ‚Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid?!’ “A tak nastala preňho v zástupe roztržka.

Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky. Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“

Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.“

Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť? Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov? A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“

Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“

Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.

A všetci sa vrátili domov.

Počuli sme slovo Pánovo.