Začiatok Prvej
knihy Samuelovej 1,1-8
Bol istý muž z
Ramataim, Sufita z efraimského pohoria, menom Elkána. Bol to syn Jerohama, syna
Eliuho, syna Túhuho, syna Súfa, Efratejec. Mal dve ženy: jedna sa volala Anna,
druhá Fenena. Fenena mala deti, ale Anna deti nemala.
Tento muž chodieval
každý rok zo svojho mesta do Síla klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov. Tam
boli Pánovými kňazmi dvaja Heliho synovia, Ofni a Finés.
Prišiel deň, keď Elkána
prinášal obetu a dával čiastky svojej žene Fenene i všetkým jej synom a dcéram.
Anne však dal iba jednu, ale najlepšiu čiastku, lebo Annu miloval, hoci jej Pán
uzavrel lono. A jej sokyňa ju urážala, veľmi ju trápila a rozhorčovala, že jej
Pán uzavrel lono.
Takto robievala rok čo
rok, keď prišiel čas a oni vystupovali do Pánovho chrámu. Tak ju urážala, že
Anna až plakala a odmietala jesť. Jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna,
prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Vari som ti ja nie lepší ako
desať synov?“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Prinesiem ti,
Pane, obetu chvály. Alebo:
Aleluja.
Čím sa
odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal?
Vezmem kalich
spásy * a budem vzývať meno Pánovo. - O.
Pánovi splním
svoje sľuby * pred všetkým jeho ľudom.
Obetu chvály
ti prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo. - O.
Splním svoje
sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom
v nádvoriach
domu Pánovho * uprostred teba, Jeruzalem. - O.
O. -
Aleluja. - Priblížilo sa Božie kráľovstvo, hovorí Pán, kajajte
sa a verte evanjeliu.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka 1,14-20
Keď Jána uväznili,
Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: „Naplnil sa čas a
priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“
Keď raz išiel popri
Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do
mora; boli totiž rybármi. Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás
rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel trochu ďalej,
videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána - aj oni boli na lodi a opravovali
siete - a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho
otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za nim.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy
Samuelovej
1,9-20
Keď sa v Šíle najedli a
napili, Anna vstala. Kňaz Heli sedel v kresle pri dverách Pánovho chrámu. Anna
sa v trpkosti duše modlila k Pánovi a horko plakala. A urobila takýto sľub:
„Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobníčky a spomenieš si
na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu a daruješ jej mužského potomka, dám
ho Pánovi po všetky dni jeho života a britva sa jeho hlavy nedotkne.“
Takto sa už dlho
modlila pred Pánom a Heli pozoroval jej ústa. Anna si však hovorila iba v
srdci; pery sa jej síce pohybovali, ale hlas počuť nebolo. A tak si Heli
myslel, že je opitá. Preto jej povedal:
„Dokedy budeš opitá?
Vytriezvi už z vína, čo si popila!“
Anna odvetila: „Nie,
pane môj. Ja som veľmi nešťastná žena. Nepila som víno ani nijaký opojný nápoj,
iba dušu som si vyliala pred Pánom. Nepokladaj svoju služobníčku za Beliálovu
dcéru. Od veľkého žiaľu a zármutku som hovorila až dosial.“
Heli jej povedal: „Choď
v pokoji a Boh Izraela nech ti dá, o čo si ho prosila.“
Ona odpovedala: „Kiež
by tvoja služobníčka našla milosť v tvojich očiach.“
Žena potom šla svojou
cestou, zajedla si a tvár už nemala zronenú ako predtým.
Ráno vstali a poklonili
sa Pánovi. Potom sa vrátili a prišli domov do Rámy. Elkána poznal svoju ženu
Annu a Pán si na ňu spomenul. A keď nadišiel čas, Anna počala a porodila syna a
dala mu meno Samuel, pretože si ho od Pána vyprosila.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Srdce mi
plesá v mojom Bohu.
Srdce mi plesá
v Pánovi, * v mojom Bohu rastie moja sila.
Otvorím si
ústa proti mojim nepriateľom, * lebo sa radujem
z tvojej pomoci. - O.
Luk silákov sa
zlomil, * slabí sa opásali silou.
Tí, čo boli
sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, * no tí,
čo hladovali, už nepoznajú núdzu.
Neplodná rodí
mnoho ráz * a tá, čo má veľa detí, vädne. - O.
Pán dáva smrť
i život, * uvádza do ríše smrti a vyvádza
naspäť.
Pán dáva
schudobnieť, ale aj zbohatnúť, * ponižuje aj
vyvyšuje. - O.
Dvíha z prachu
bedára * a zo smetiska povyšuje chudobného.
Usádza ho
medzi kniežatá * a dáva mu trón slávy. - O.
O. -
Aleluja. - Prijmite Božie slovo, nie ako ľudské slovo, ale -
aké naozaj je - ako slovo Božie.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
1,21-28
V sobotu vošiel Ježiš v
Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten,
čo má moc, a nie ako zákonníci.
A práve bol v ich
synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš
Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš mu prísne
rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z
neho vyšiel.
Všetci sa čudovali a
jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom
rozkazuje a poslúchajú ho.“
A chýr o ňom sa hneď
rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Samuelovej 3,1-10.19-20
Mladý Samuel slúžil
Pánovi pod dohľadom Heliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a
prorocké videnie nebolo časté. V ktorýsi deň Heli ležal na svojom mieste. Zrak
mu oslabol, už nevidel. Božie svetlo ešte nezhaslo a Samuel spal v Pánovom
chráme, kde bola Božia archa.
Tu Pán zavolal Samuela
a on odpovedal: „Tu som.“ Pribehol k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On
odvetil: „Nevolal som ťa. Chod spať!“ Odišiel teda a spal ďalej.
Pán znova zavolal
Samuela. Samuel vstal, šiel k Helimu a vravel:
„Tu som, volal si ma.“
On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj. Choď spať!“ Samuel totiž ešte nepoznal
Pána, ešte sa mu nezjavilo Pánovo slovo.
Pán zavolal Samuela
znova, tretí raz. On vstal, šiel k Helimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“
Vtedy Heli pochopil, že chlapca volá Pán, preto povedal Samuelovi: „Choď spať a
ak ťa znova bude volať, povedz: ‚Hovor, Pane, tvoj sluha počúva.’ “Samuel teda
odišiel a spal na svojom mieste.
Pán prišiel, zastal si
a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“
A Samuel povedal:
„Hovor, tvoj sluha počúva.“
Samuel rástol a Pán bol
s ním. Ani jedno jeho slovo nepadlo na zem a celý Izrael od Danu až po Bersabe
zvedel, že Samuel bol ustanovený za Pánovho proroka.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Hľa,
prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
Čakal som,
čakal na Pána * a on sa ku mne sklonil.
Blažený
človek, čo v Pána skladá dôveru * a nevšíma si pyšných
ani náchylných klamať. - O.
Obety a dary
si nepraješ, * lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš
žertvu ani obetu zmierenia, * preto som povedal:
„Hľa, prichádzam. - O.
Vo zvitku
knihy je napísané o mne, * že mám plniť tvoju
vôľu.
A to chcem,
Bože môj, * hlboko v srdci mám tvoj zákon.“ - O.
Ohlasujem
tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení;
svojim perám
hovoriť nebránim, * Pane, ty to vieš. - O.
O. -
Aleluja. - Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich
poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
1,29-39
Keď Ježiš vyšiel z
kafarnaumskej synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho
domu. Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. Pristúpil k
nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.
Keď sa zvečerilo, po
západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. A
celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. I uzdravil mnohých, ktorých trápili
rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho
poznali.
Včasráno, hneď na
úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. Šimon a
tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa
hľadajú.“
On im odvetil: „Poďme inde,
do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“ A chodil po
celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Prvej
knihy Samuelovej 4,1-11
V tých dňoch sa zišli
Filištínci do boja. Aj Izrael vytiahol do boja proti Filištíncom a utáboril sa
pri Abenezer. Filištínci prišli do Afeku a postavili sa do šíku proti Izraelu.
Keď sa rozpútal boj, Izrael sa dal na útek pred Filištíncami a v bitke na
bojisku padlo asi štyritisíc mužov.
Ľud sa vrátil do tábora
a starší Izraela hovorili: „Prečo nás Pán dnes udrel pred Filištíncami? Donesme
sem zo Šíla archu Pánovej zmluvy, nech príde medzi nás a nech nás vyslobodí z
ruky našich nepriateľov.“
Ľud teda poslal do Šíla
a doniesli stadiaľ archu zmluvy Pána zástupov, ktorý tróni nad cherubmi. S
archou Božej zmluvy boli dvaja Heliho synovia Ofni a Finés.
Keď prišla archa
Pánovej zmluvy do tábora, celý Izrael zajasal mohutným hlasom, až zadunela zem.
Keď Filištínci počuli
krik, pýtali sa: „Čo znamená tento mohutný krik v tábore Hebrejov?“ A dozvedeli
sa, že to Pánova archa prišla do tábora. Filištínci sa zľakli a vraveli: „Boh
prišiel do tábora!“ A žalostne volali: „Beda nám! Veru včera a predvčerom
nebolo také plesanie. Beda nám! Kto nás vytrhne z ruky tohto slávneho Boha? Veď
je to Boh, ktorý bil Egypt rozličnými ranami na púšti. Vzchopte sa, vzmužte
sa, Filištínci, aby ste nemuseli slúžiť Hebrejom, ako oni slúžili vám. Vzmužte
sa a bojujte!“
Filištínci sa dali do
boja a Izrael podľahol; každý utekal do svojho stanu. Bola to veľmi ťažká
porážka; z Izraela padlo tridsaťtisíc pešiakov, Božiu archu ukoristili a obaja
Heliho synovia, Ofni a Finés zomreli.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Vykúp nás,
Pane, veď si milosrdný.
Teraz si nás
zavrhol a zahanbil, * už netiahneš, Bože, s
našimi vojmi.
Zahnal si nás
na útek pred našimi nepriateľmi * a sme korisťou
tých, čo nás nenávidia. - O.
Vystavil si
nás na potupu susedom * a na posmech i pohanu
nášmu okoliu.
Urobil si z
nás príslovie pre pohanov * a národy krútia
hlavou nad nami. - O.
Prebuď sa,
Pane, prečo spíš? * Vstaň a nezavrhni nás
navždy.
Prečo
odvraciaš svoju tvár? * Vari môžeš zabudnúť na
našu biedu a naše súženie? - O.
O. -
Aleluja. - Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a
uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.- O.
Aleluja.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka1,40-45
K Ježišovi prišiel istý
malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa
zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“
Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.
Potom mu prísne
pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič
nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú
predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“
Lenže on, sotva
odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol
verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak
prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Samuelovej 8,4-7.10-22a
Zhromaždili sa všetci
starší Izraela, prišli k Samuelovi do Rámy a povedali mu: „Ty si ostarel a
tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž, ustanov nám kráľa, aby vládol
nad nami, ako je to u všetkých národov.“
Samuelovi sa nepáčilo,
že hovorili: „Daj nám kráľa, aby vládol nad nami.“ A Samuel sa modlil k Pánovi,
ale Pán mu povedal: „Počúvni ľud vo všetkom, čo ti hovoria; veď nie teba
odmietli, ale mňa; nechcú, aby som kraľoval nad nimi.“
Samuel oznámil všetky
Pánove slová ľudu, ktorý od neho žiadal kráľa; povedal: „Toto bude právo kráľa,
ktorý bude nad vami vládnuť: Vezme vašich synov a postaví ich k svojim vozom,
urobí z nich jazdcov a budú bežať pred jeho vozom. Porobí si z nich veliteľov,
stotníkov, oráčov svojich polí a žencov obilia, výrobcov zbraní a vozov. Z
vašich dcér urobí voňavkárky, kuchárky a pekárky. Vezme vaše najlepšie polia,
vinice a olivové sady a dá ich svojim sluhom. Ale aj z vašich siatin a viníc
bude brať desiatky a dá ich svojim komorníkom a služobníkom. Poberie vám sluhov
a slúžky, najlepší dobytok a osly a zapriahne ich do svojej práce. Z vašich
stád vezme desiatok a vy sami budete jeho sluhami. V ten deň budete nariekať
pre kráľa, ktorého ste si vy sami vyvolili, ale Pán vás v ten deň nevyslyší.“
No ľud nechcel počuť
Samuelov hlas a hovoril: „Nie, nech je nad nami kráľ a budeme aj my ako všetky
iné národy, náš kráľ bude vládnuť nad nami, pôjde pred nami do boja a bude
viesť naše vojny.“
Samuel vypočul všetky
reči ľudu a predniesol ich Pánovi. A Pán riekol Samuelovi: „Počúvni ich hlas a
ustanov im kráľa!“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Tvoje milosrdenstvo,
Pane, ospevovať budem naveky.
Blažený ľud.
ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre,
Pane;
deň čo deň sa
raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou
spravodlivosťou. - O.
Lebo ty si
jeho sila a nádhera * a tvojou priazňou sa dvíha
naša moc.
Veď náš vladár
patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu Svätému. - O.
O. -
Aleluja. - Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil
svoj ľud.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka
2,1-12
Ježiš o niekoľko dní
znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, a zišlo sa ich
toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.
Tu prišli k nemu s
ochrnutým človekom; niesli ho štyria. A Keď ho pre zástup nemohli priniesť až k
nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal
ochrnutý. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti
hriechy.“
Sedeli tam aj niektorí
zákonníci a v srdci uvažovali: „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem
Boha odpúšťať hriechy?“
Ježiš hneď svojím
duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im:
„Prečo si to myslíte vo
svojich srdciach? Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti
hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!’? Ale aby ste vedeli,
že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Hovorím
ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“
A on vstal, hneď si
vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a
hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy
Samuelovej
9,1-4.10.17-19;10,1a
Bol istý muž z
Benjamínovho rodu, menom Kiš, syn Abiela, syna Serora, Syna Bechórata, syna
Afiu, udatný Benjamínec. Mal pekného a schopného syna Saula; medzi synmi
Izraela nebolo krajšieho muža ako on. Od pleca nahor prevyšoval všetok ľud.
Saulovmu otcovi Kišovi
sa stratili oslice. Kiš povedal svojmu synovi Saulovi: „Vezmi si jedného sluhu
a choď hľadať oslice.“ Prešli Efraimským pohorím a krajinou Šališa, ale ich
nenašli. Potom prešli cez kraj Sálim a nebolo ich. Prešli cez územie Benjamína,
ani tam ich nenašli. Išli do mesta, v ktorom býval Boží muž Samuel.
Keď Samuel uzrel Saula,
Pán mu povedal: „Toto je ten muž, o ktorom som ti hovoril, že bude panovať nad
mojím ľudom.“
Saul pristúpil
uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa: „Povedz mi, prosím, kde je dom vidca?“
Samuel odpovedal Saulovi: „Ja som videc. Vystúp predo mnou na výšinu; dnes
budeš jesť so mnou. Ráno ťa odprevadím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci.“
Nato vzal Samuel
nádobku s olejom, vylial mu ho na hlavu, pobozkal ho a povedal: „Hľa, Pán ťa
pomazal za knieža nad svojím ľudom, nad Izraelom. Ty budeš vládnuť nad Pánovým
ľudom a vyslobodíš ho z ruky nepriateľov, čo sú okolo neho.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Pane, z
tvojej sily sa kráľ raduje.
Pane, z tvojej
sily sa kráľ raduje * a veľmi sa teší z tvojej
spásy.
Vyplnil si
túžbu jeho srdca * a prosbu jeho perí si neodmietol.
- O.
Vyšiel si mu v
ústrety s požehnaním. * na jeho hlavu si vložil
korunu z rýdzeho zlata.
Prosil si od
teba život a ty si mu ho daroval, * život dlhý,
navždy, naveky. - O.
Veľká je jeho
sláva, lebo mu pomáhaš, ozdobuješ ho velebou a nádherou.
Robíš z neho
požehnanie pre všetky veky, * blažíš ho radosťou
pred svojou tvárou. - O.
O. -
Aleluja. - Pán ma poslal hlásať evanjelium chudobným, oznámiť
zajatým, že budú prepustení.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 2,13-17
Ježiš znova vyšiel k
moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. Ako šiel okolo, videl na
mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a
išiel za ním.
Keď potom Ježiš sedel v
jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a
hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. Keď ho zákonníci zo skupiny
farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo
jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“
Ježiš to začul a
povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať
spravodlivých, ale hriešnikov.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy
Samuelovej
15,16-23
Samuel povedal Saulovi:
„Nechaj ma a oznámim ti, čo mi v noci povedal Pán.“ Saul odvetil: „Hovor!“ A
Samuel hovoril: „Či nie si hlavou izraelských kmeňov, hoci si bol malý vo
vlastných očiach? Pán ťa pomazal za kráľa nad Izraelom. A Pán ťa poslal na cestu
so slovami:
‚Choď, pozabíjaj
hriešnikov, Amalekitov; bojuj proti nim, kým ich nevyhubíš.’ Prečo si teda
nepočúvol Pánov hlas, ale vrhol si sa na korisť a urobil si, čo sa Pánovi
nepáči?“
Saul povedal Samuelovi:
„Ba, počúvol som Pánov hlas a šiel som cestou, po ktorej ma poslal Pán.
Priviedol som Agaga, kráľa Amalekitov, a Amalekitov som pozabíjal. Ale ľud vzal
z koristi ovce a dobytok, prvotiny z toho, čo bolo pozabíjané, aby to v Galgale
obetoval Pánovi, tvojmu Bohu.“
No Samuel mu odvetil:
„Vari Pán chce zápalné a krvavé obety, a nie skôr poslušnosť Pánovmu slovu? Veď
poslušnosť je lepšia ako obeta a počúvať je viac ako obetovať tuk baránkov.
Lebo odbojnosť je ako hriech veštenia a svojvoľnosť ako zločin modlárstva. A
pretože si opovrhol Pánovým slovom, Pán opovrhne tebou - nebudeš kráľom.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Ukáž nám,
Pane, cestu spásy.
„Neobviňujem
ťa pre tvoje obety, * veď tvoje žertvy stále sú
predo mnou.
Viac z tvojho
domu býčky neprijmem * ani capov z tvojich
čried. - O.
Prečo odriekaš
moje príkazy ‚ * a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty
nenávidíš poriadok * a moje slovo odmietaš. - O.
Toto páchaš, a
ja by som mal mlčať? * Myslíš si, že ja som ako
ty?
Kto prináša
obetu chvály, ten ma ctí; * a kto kráča bez
úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“ - O.
O. -
Aleluja. - Živé a účinné je Božie slovo; rozsudzuje
myšlienky a úmysly srdca.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 2,18-22
Jánovi učeníci a
farizeji sa postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a
učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“
Ježiš im povedal: „Vari
sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou
ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten
deň, sa budú postiť.
Nik neprišíva na starý
odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého,
a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo
víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových
mechov.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy
Samuelovej
16,1-13
Pán povedal Samuelovi:
„Dokedy budeš žialiť za Saulom, keď som ho ja zavrhol a už nebude kráľom nad
Izraelom? Naplň si roh olejom a choď! Posielam ťa do Betlehema k Izaimu, lebo
spomedzi jeho synov som si vyhliadol kráľa.“
Ale Samuel vravel:
„Akože pôjdem? Dopočuje sa to Saul a zabije ma.“ Pán mu povedal: „Vezmeš
si zo stáda jalovicu a povieš: ‚Prišiel som obetovať Pánovi.’ Izaiho zavoláš na
obetu a ja ti potom dám vedieť, čo máš robiť: toho, ktorého ti označím,
pomažeš.“
Samuel urobil, ako mu rozkázal
Pán, a šiel do Betlehema. Starší mesta mu s hrôzou vyšli naproti a pýtali sa:
„Je tvoj príchod pokojný?“ On povedal: „Pokojný. Prišiel som obetovať Pánovi.
Posväťte sa a poďte so mnou na obetu.“ Posvätil Izaiho i jeho synov a pozval
ich na obetu.
A keď prišli, videl
Eliaba a povedal si: „Toto je iste Pánov pomazaný.“
Ale Pán povedal
Samuelovi: „Nehľaď na jeho tvár ani na výšku postavy; tohoto som si nevybral.
Ja nehľadím ako človek. Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“
Izai zavolal Abinadaba
a predviedol ho pred Samuela.
On povedal: „Ani tohoto
si Pán nevyvolil.“
Izai predviedol Sammu.
Samuel povedal: „Ani tohoto si Pán nevyvolil.“
Izai predviedol
Samuelovi sedem svojich synov, ale Samuel povedal:
„Pán si z týchto
nevyvolil ani jedného.“
A Samuel povedal
Izaimu: „Sú to všetci tvoji synovia?“
On odpovedal: ‚‚Ešte
chýba najmenší, ten pasie ovce.“
Samuel povedal Izaimu:
„Pošli poň a priveď ho; ani si nesadneme k stolu, kým nepríde.“
Poslal teda poň a
priviedol ho; bol ryšavý, mal pekné oči a príjemný vzhľad.
A Pán povedal: „Vstaň,
pomaž ho, to je on.“
Samuel vzal roh s
olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida
Pánov duch.
Samuel vstal a odišiel
do Ramy.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Našiel si,
Pane, svojho služobníka Dávida.
Raz si
vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: † „Bohatierovi
som pomoc poskytol * a vyvoleného z ľudu som
povýšil. - O.
Našiel som
svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho
svojím svätým olejom.
Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať
moje rameno. - O.
On bude volať
ku mne: ‚Ty si môj Otec, * môj Boh a útočište
mojej spásy.’
A ja ho
ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho
medzi kráľmi zeme.“ - O.
O. -
Aleluja. - Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči nášho
srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 2,23-28
V istú sobotu kráčal
Ježiš cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu
povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“
On im odvetil: „Nikdy
ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho
družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované
chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“
I povedal im: „Sobota
bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka
pánom aj nad sobotou.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Samuelovej
17,32-33.37.40-51
Dávid povedal Saulovi:
„Nech nik nestráca odvahu pre tohto Filištínca. Ja, tvoj sluha, pôjdem a budem
s ním bojovať.“ Saul povedal Dávidovi: „Nemôžeš sa postaviť proti tomu
Filištíncovi a bojovať s ním, veď si len chlapec a on je bojovník od svojej
mladosti.“
Dávid hovoril: „Pán,
ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, vyslobodí ma aj z ruky tohto
Filištínca.“ Nato povedal Saul Dávidovi: „Choď a Pán nech je s tebou.“
Dávid si vzal do ruky
svoju palicu, v potoku si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do
pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, do ruky si vzal prak a vykročil
proti Filištíncovi.
Filištínec sa krokom
blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním.
Keď sa Filištínec
pozrel a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru.
Filištínec povedal Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec
preklínal Dávida svojimi bohmi a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo
nebeským vtákom a divej zveri.“
Ale Dávid Filištíncovi
odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja idem proti tebe v
mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa Pán vydá
do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly
fllištínskeho vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá
zem, že v Izraeli je Boh. A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán
nezachraňuje ani mečom ani kopijou. Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do
našich rúk.“
Keď sa Filištínec pohol
a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja s
Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a
Filištínca zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem.
Tak Dávid prakom a
kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil. Dávid nemal v ruke meč, preto
pribehol, stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho;
odťal mu hlavu.
Keď Filištínci videli,
že ich hrdina je mŕtvy, utiekli.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Nech je
zvelebený Pán, môj ochranca.
Nech je
zvelebený Pán, môj ochranca, † čo učí moje ruky
zápasiť * a moje prsty bojovať. - O
On je ku mne
milosrdný a dodáva mi odvahy, * on je moje
útočište a môj osloboditeľ;
on je moja
záštita, na ktorú sa spolieham; * on mi
podrobuje môj ľud. - O.
Bože, novú
pieseň ti zaspievam; * zahrám ti na
desaťstrunovej citare.
Ty pomáhaš
kráľom, * ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida
pred mečom záhuby. - O.
O. -
Aleluja. - Ježiš hlásal evanjelium o kráľovstve a
uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
Čítanie zo svätého
Evanjelia podľa Marka 3,1-6
Ježiš znova vošiel do
synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu
uzdraví, aby ho mohli obžalovať.
Tu povedal človekovi s
vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“
A tamtých sa opýtal: „Slobodno v
sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali. S
hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal
človekovi: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela.
Farizeji vyšli von a
hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy
Samuelovej
18,6-9;19,1-7
Keď sa Dávid vracal po
porážke Filištínca domov, zo všetkých izraelských miest vychádzali ženy s
bubienkami, veselým spevom a hrkálkami; spievali a tancovali v ústrety kráľovi
Saulovi. Ženy tancovali a volali:
„Saul porazil svojich
tisíc a Dávid svojich desaťtisíc.“
Saul sa veľmi nahneval,
nepáčila sa mu ich reč, a povedal: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali tisíc.
Čo mu ešte chýba okrem kráľovstva?“ A od toho dňa Saul na Dávida žiarlil.
Jonatanovi a všetkým
svojim služobníkom Saul rozprával o tom, ako Dávida zabije. Ale Jonatan, Saulov
syn, mal Dávida veľmi rád. Preto mu oznámil: „Môj otec Saul ťa chce zabiť. Ráno
sa maj, prosím, na pozore; skry sa a neukazuj sa! Ja vyjdem so svojím otcom na
pole a budem s ním stáť tam, kde sa budeš zdržiavať; budem s otcom hovoriť o
tebe a čo sa dozviem, to ti oznámim.“
Jonatan hovoril svojmu
otcovi Saulovi dobre o Dávidovi. Vravel mu: „Nech sa kráľ neprehreší proti
svojmu služobníkovi Dávidovi, lebo On sa neprevinil proti tebe, ba jeho služby
sú ti veľmi osožné. Vlastný život vystavil nebezpečenstvu, zabil Filištínca a
Pán dal celému Izraelu veľké víťazstvo. Videl si to a radoval si sa. Prečo sa
teda chceš prehrešiť proti nevinnej krvi, že chceš zavraždiť Dávida, ktorý je
bez viny?“ Keď to Saul počul, pohnutý Jonatanovými slovami prisahal: „Ako žije Pán,
nezomrie!“
Jonatan zavolal Dávida
a všetko mu rozpovedal. Potom zaviedol Dávida k Saulovi a slúžil mu ako
predtým.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Na Boha sa ja
spolieham a nebojím sa.
Zmiluj sa nado
mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne
ma napáda a utláča.
Moji
nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa
je tých, čo bojujú proti mne. Najvyšší. - O.
Ty vieš, koľko
ráz som musel utekať: † pozbieraj moje slzy do
svojich nádob;
či nie sú
zapísané v tvojich účtoch?
Vtedy moji
nepriatelia ustúpia. * ešte v ten deň, keď budem
volať: - O.
áno, viem, že
ty si môj Boh. † Na Boha. ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím, - O.
Na Boha sa ja
spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže
urobiť človek?
Bože, ešte mám
splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály
ti prinesiem. - O.
O. -
Aleluja. - Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom
zjavil život.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
3,7-12
Ježiš sa so svojimi
učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z
Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu
prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
Tu povedal svojim
učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých
uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho
dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali:
„Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy
Samuelovej
24,3-21
Saul si vzal tritisíc
mužov, vybraných z celého Izraela, a išiel hľadať Dávida i jeho ľudí smerom ku
skalám kozorožcov. Tak prišiel k ovčím košiarom, čo boli pri ceste.
Tam bola jaskyňa a Saul
do nej vošiel. No v zadnej časti jaskyne sa skrýval Dávid so svojimi ľuďmi.
Vtedy povedali Dávidovi jeho muži:
„Hľa, toto je deň, o
ktorom ti povedal Pán: ‚Vydám ti tvojho nepriateľa a urobíš s ním, ako sa ti
bude páčiť.’“ Dávid vstal a potichu odťal okraj Saulovho plášťa. Ale potom sa
Dávidovi rozbúchalo srdce z toho, že odťal okraj Saulovho plášťa, a povedal
svojim mužom: „Nech mi je Pán milostivý, aby som to neurobil svojmu pánovi,
Pánovmu pomazanému; aby som nesiahol naň svojou rukou, lebo on je Pánov
pomazaný.“ Týmito slovami Dávid zadržal svojich mužov a nedovolil im vrhnúť sa
na Saula.
Saul vyšiel z jaskyne a
pokračoval v ceste. Ale potom vstal aj Dávid, vyšiel z jaskyne a kričal za
Saulom: „Pán môj, kráľ!“ Saul sa obzrel a Dávid sa úctivo sklonil až k zemi,
poklonil sa a povedal Saulovi:
„Prečo počúvaš ľudí, čo
hovoria: ‚Dávid ti strojí úklady?’ Hľa, dnes si na vlastné oči videl, že ťa Pán
dnes v jaskyni vydal do mojej ruky. A vraveli mi, aby som ťa zabil. Ale ja som
sa zľutoval nad tebou, lebo som si povedal: Nesiahnem rukou na svojho pána,
pretože on je Pánov pomazaný a môj otec. Len sa pozri, poznáš okraj svojho
plášťa v mojej ruke! Lebo ak som odťal okraj tvojho plášťa, tak len preto, že
som ťa nechcel zabiť. Vidíš, nie je vo mne zlosť ani neprávosť, a tak som sa
ani neprevinil proti tebe. A ty mi číhaš na život, chceš ma zabiť. Nech Pán
rozsúdi medzi mnou a tebou, nech sa Pán pomstí na tebe za mňa, no moja ruka na
teba nesiahne. Ako hovorí aj staré príslovie: ‚Od zločincov vychádza zločin.’
Nuž moja ruka nesiahne na teba. Proti komu to vytiahol kráľ Izraela? Kohože
prenasleduješ? Mŕtveho psa, jednu blchu. Pán nech je sudcom a nech súdi medzi
mnou a tebou. Nech vidí, nech rozhodne môj spor a nech ma vyslobodí z tvojej
ruky.“
Keď to Dávid dopovedal,
Saul sa ho opýtal: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ A Saul pozdvihol svoj
hlas, plakal a povedal Dávidovi: „Ty si spravodlivejší ako ja: ty si mi
preukázal dobro a ja som sa ti zlom odplatil. Dnes si ukázal, aké dobro si mi
urobil, lebo Pán ma vydal do tvojej ruky a nezabil si ma. Veď kto prepustí
svojho nepriateľa dobrou cestou, keď sa s ním stretne? Nech ti Pán odplatí
dobro, ktoré si mi dnes preukázal. A teraz viem určite, že budeš kráľom a
dostaneš do rúk kráľovstvo Izraela.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Zmiluj sa,
Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou.
Zmiluj sa,
Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa
k tebe utiekam;
v tieni
tvojich krídel nachodím útočište. * kým sa
nepominú nástrahy. - O.
Volám k Bohu,
k Najvyššiemu. * k Bohu, ktorý mi preukazuje
dobro.
On zošle pomoc
z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú * Boh
zošle svoju milosť a pravdu - O.
Bože, vznes sa
nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou
zemou.
Lebo až po
nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja
vernosť až po oblaky. - O.
O. -
Aleluja. - V Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nám odovzdal
slovo zmierenia.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka
3,13-19
Ježiš vystúpil na vrch,
povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. Vtedy ustanovil
Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať s mocou vyháňať zlých
duchov: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata
Jána, im dal meno Boanerges, čo značí Synovia hromu, ďalej Ondreja, Filipa,
Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského a
Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Začiatok
Druhej knihy
Samuelovej
1,1-4.11-12.17.19.23-27
Keď sa Dávid vrátil z
víťazného boja nad Amalekitmi, ostal dva dni v Sikelegu. Na tretí deň prišiel
človek zo Saulovho tábora; šaty mal roztrhnuté a hlavu posypanú popolom. Keď
prišiel k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ
prichádzaš?“ On mu vravel: „Ušiel som z izraelského tábora.“ Dávid sa ho
opýtal. „Čože sa stalo? Porozprávaj mi.“ On povedal: „Ľud utiekol z boja; mnoho
z ľudu padlo a zomrelo. A zahynul aj Saul a jeho syn Jonatan.“
Dávid chytil svoje
rúcho a roztrhol si ho; podobne aj všetci mužovia, čo boli s ním. Smútili a
plakali a postili sa až do večera za Saulom a za jeho synom Jonatanom, za Pánovým
ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom. A Dávid zaspieval žalospev
nad Saulom a jeho synom Jonatanom:
„Izrael, tvoj výkvet
leží pobitý na tvojich vŕškoch. Ako len padli hrdinovia! Saul a Jonatan, milí a
šľachetní v živote, nerozišli sa ani pri smrti. Rýchlejší boli než orly a
udatnejší nad levov.
Dcéry Izraela, plačte
za Saulom, veď vás skvostne do purpuru obliekal, na šat vám pripínal zlaté
ozdoby. Ako len padli hrdinovia uprostred boja! Jonatan na tvojich kopcoch je
zabitý. Krušne mi pre teba, brat môj Jonatan, veľmi si mi bol milý. Tvoja láska
bývala mi vzácnejšia ako láska žien.
Ako len padli hrdinovia
a zlomili sa bojové zbrane!“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Rozjasni,
Pane, svoju tvár a budeme spasení.
Pastier
Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!
Ty, čo tróniš
nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom,
Benjamínom a Manassesom.
Vzbuď svoju
moc * a príď nás zachrániť. - O.
Pane, Bože
zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby
svojho ľudu?
Kŕmil si nás
ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v
hojnosti
Dopustil si,
že sa pre nás svária naši susedia * a naši
nepriatelia si z nás robia posmech. - O.
O. -
Aleluja. - Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám
tvojho Syna.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka
3,20-21
Ježiš vošiel so svojimi
učeníkmi do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba
zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili:
„Pomiatol sa.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy
Samuelovej
5,1-7.10
Všetky izraelské kmene
prišli k Dávidovi do Hebronu a hovorili:
„Pozri, sme tvoja kosť
a tvoje telo. A už vtedy, keď bol naším kráľom Saul, ty si viedol Izrael do
boja a z boja. A Pán ti povedal: ‚Ty budeš pásť môj ľud, Izrael, ty budeš
vodcom Izraela.’“
Prišli aj všetci starší
Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid s nimi uzavrel zmluvu pred Pánom v
Hebrone a oni pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. Tridsať rokov mal Dávid,
keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov: v Hebrone nad Júdom kraľoval
sedem rokov a šesť mesiacov; v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým
Izraelom a Júdom.
Kráľ a všetci muži, čo
s ním boli, tiahli do Jeruzalema proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Oni
povedali Dávidovi: „Sem nevkročíš; slepí a kuľhaví ťa zaženú.“ To znamenalo:
„Dávid sem nevkročí.“ Ale Dávid zaujal pevnosť Sion a ona je Dávidovým mestom.
Dávid bol stále
mocnejší a Pán, Bo h zástupov, bol s ním.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Tvoje
milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.
Raz si vo
videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: † „Bohatierovi
som pomoc poskytol * a vyvoleného z ľudu som
povýšil. - O.
Našiel som
svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho
svojím svätým olejom
Pevne ho bude
držať moja ruka * a posilňovať moje rameno. - O.
S ním bude
moja vernosť a milosť * a v mojom mene povznesie
sa jeho moc.
Položím jeho
ruku na more * a na rieky jeho pravicu.“ - O.
O. -
Aleluja. - Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a evanjeliom
zjavil život.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
3,22-30
Zákonníci, čo prišli z
Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov
vyháňa zlých duchov.“
On si ich zavolal a
hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana? Ak sa kráľovstvo
vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne rozbije,
taký dom nebude môcť obstáť. Ak satan povstane proti sebe samému a je
rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. Nik nemôže vniknúť do domu
silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu
vyplieni dom.
Veru, hovorím vám:
Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. Kto by sa
však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným
hriechom.“ Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy Samuelovej 6,12b-15.17-19
Dávid s radosťou
priniesol Božiu archu z domu Obededoma do Dávidovho mesta. Keď tí, čo niesli
Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa; a Dávid z
celej sily tancoval pred Pánom, opásaný pláteným efódom. Dávid a celý dom
Izraela sprevádzali Pánovu archu s jasotom a trúbením poľnice.
Pánovu archu doniesli a
položili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý pre ňu postavil Dávid. Potom
Dávid priniesol Pánovi zápalné a pokojné obety.
A keď dokončil zápalné
a pokojné obety, požehnal ľud v mene Pána zástupov a všetkému izraelskému ľudu,
mužom i ženám, dal po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom
hroznovom koláči. A ľud sa rozišiel, každý do svojho domu.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Hľa, prichádza
Pán, on je Kráľ slávy.
Zdvihnite,
brány, svoje hlavice † vyvýšte sa, brány
prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. - O.
Kto je ten
kráľ slávy? † Pán silný a mocný, * Pán mocný v boji. - O.
Zdvihnite,
brány, svoje hlavice † a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. - O.
Kto je ten
kráľ slávy? † Pán zástupov, * to je ten kráľ slávy. - O.
O. -
Aleluja. - Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil
maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka
3,31-35
Prišla Ježišova matka a
jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. Okolo neho sedel zástup.
Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“
On im odvetil: „Kto je
moja matka a moji bratia?“ Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a
povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat
i moja sestra i matka.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy
Samuelovej
7,4-17
Nátanovi zaznelo Pánovo
slovo: „Chod a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš
postaviť dom, v ktorom mám bývať? Nikdy som nebýval v dome odo dňa, keď som vyviedol
synov Izraela z Egypta, až dodnes, ale putoval som v šiatrovom stánku. A keď
som putoval po všetkých miestach so všetkými synmi Izraela, vari som povedal
niektorému sudcovi Izraela, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo
ste mi nepostavili cédrový dom?
Preto teraz povieš
môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastvín
od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; a bol som s tebou pri všetkom,
čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a
zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu,
Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani
zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, v dňoch, keď som ustanovoval
sudcov nad svojím ľudom, Izraelom.
Oslobodím ťa od
všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám
vybuduje dom, a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k svojim
otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a
upevním jeho kráľovstvo.
On postaví dom môjmu
menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. Ja mu budem otcom a on mi bude
synom. Ak bude robiť zlo, budem ho trestať palicou muža a údermi synov človeka.
Ale svoju milosť mu neodnímem, ako som ju odňal Saulovi, ktorého som odstránil
spred teba. Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón
bude upevnený navždy.“
A Nátan hovoril
Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohoto videnia.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Tvoje
milosrdenstvo, Pane, ospevovať budem naveky.
„Zmluvu som
uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu
služobníkovi Dávidovi som prisahal:
Naveky zaistím
tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá
všetky pokolenia - O.
On bude volať
ku mne: ‚Ty si môj Otec, * môj Boh a útočište
mojej spásy.’
A ja ho
ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho
medzi kráľmi zeme - O.
Naveky mu
svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva
s ním
Jeho rod
udržím naveky * a jeho trón bude ako dni
nebies.“ - O.
O. -
Aleluja. - Semeno je Božie slovo, rozsievač je Kristus. Každý,
kto ho nájde, bude žiť naveky.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
4,1-20
Ježiš začal opäť učiť
pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a
sadol si; a celý zástup bol na brehu. Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom
učení im hovoril:
„Počúvajte! Rozsievač
vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a
pozobali ho.
Druhé padlo na skalnatú
pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; ale keď
vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo.
Iné zasa padlo do
tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu.
Iné zrná padli do
dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé
šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
A povedal: „Kto má uši
na počúvanie, nech počúva!“
Keď bol potom sám, tí,
čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. On im povedal:
„Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa
všetko v podobenstvách, aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a
počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“
Potom im povedal:
„Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá?
Rozsievač seje slovo.
Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza
satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.
Do skalnatej pôdy
zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, ale nemajú
v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo
prenasledovanie, hneď odpadnú.
A iné, zasiate do
tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, ale potom sa vlúdia svetské starosti,
klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku.
A do dobrej zeme
zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno
tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy Samuelovej 7,1-19.24-29
Keď Nátan dohovoril,
kráľ Dávid vošiel, sadol si pred Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a čo
je môj dom, že si ma priviedol až sem? Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane,
Bože, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre
človeka, Pane, Bože.
Upevnil si svoj národ,
Izrael, ako svoj národ naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. A teraz, Pane,
Bože, naveky potvrdzuj slovo, ktoré si povedal o svojom sluhovi a jeho dome, a
urob, ako si povedal! Tak bude naveky oslávené tvoje meno a bude sa hovoriť:
‚Pán zástupov je Bohom Izraela.’ A dom tvojho sluhu Dávida bude pevný pred
tebou.
Lebo ty, Pane zástupov,
Bože Izraela, zjavil si svojmu sluhovi:
‚Vybudujem ti dom.’
Preto sa tvoj sluha odvážil modliť sa k tebe túto modlitbu. A teraz, Pane,
Bože, ty si Boh a tvoje slová sú pravdivé.
Keď si teda sľúbil
svojmu sluhovi tieto dobrá, začni požehnávať dom svojho sluhu, aby trval pred
tebou večne, lebo ty, Pane, Bože, si hovoril; a dom tvojho sluhu bude požehnaný
tvojím večným požehnaním.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Pán Boh mu dá
trón jeho otca Dávida.
Pane, pamätaj
na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,
že prisahal
Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: - O.
„Do príbytku
svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na
svoje lôžko;
svojim očiam
nedoprajem spánku * ani svojim viečkam
zdriemnutia,
kým nenájdem
miesto pre Pána, * príbytok pre mocného
Jakubovho Boha“ - O.
Dávidovi sa
Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju
neodvolá:
„Potomka z
tvojho rodu * posadím na tvoj trón - O.
Ak tvoji
synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy,
ktoré ich naučím,
aj ich synovia * budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ - O.
Lebo Pán si
vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj
príbytok:
„To je miesto
môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo
som túžil za ním.“ - O.
O. -
Aleluja - Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na
mojich chodníkoch.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
4,21-25
Ježiš povedal zástupu:
„Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na
to, aby ju postavili na svietnik? Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo
vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. Kto má uši na počúvanie,
nech počúva!“
Ďalej im povedal:
„Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa
nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá. Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá,
tomu sa vezme aj to, čo má.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy
Samuelovej
11,1-4a.5-10a.13-17
Po roku, v čase, keď
králi tiahnú do boja, poslal Dávid Joaba a s ním svojich sluhov i celý
Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu.
Dávid však ostal v
Jeruzaleme.
V istý večer vstal
Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Zo strechy
videl ženu, ako sa kúpe. Žena bola veľmi pekná. Kráľ poslal zistiť, kto je tá žena;
a oznámili mu, že je to Betsabe, Eliamova dcéra, žena Hetejčana Uriáša. Dávid
poslal poslov a dal si ju priviesť.
Potom sa vrátila domov
a pretože počala, poslala Dávidovi odkaz:
‚‚Počala som.“
Dávid odkázal Joabovi:
„Pošli ku mne Hetejčana Uriáša!“ A Joab poslal Uriáša k Dávidovi. Keď k nemu
Uriáš došiel, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab a mužstvo a ako pokračuje
vojna. Potom Dávid povedal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy si nohy.“ Uriáš
vyšiel z kráľovského domu a poslali za ním kráľovské jedlo. Ale Uriáš spal pri
bráne kráľovského domu s ostatnými sluhami svojho pána a nešiel do svojho domu.
Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do svojho domu.“
Dávid ho pozval, aby s
ním jedol a pil, a opil ho. Ale on večer šiel spať na svoje lôžko so sluhami
svojho pána, a do svojho domu nešiel.
Ráno Dávid napísal
Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. V liste písal:
„Postavte Uriáša do
prvého šíku, kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite, nech ho
zasiahnu a nech zomrie.
A keď Joab obliehal
mesto, postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam najsilnejší chlapi.
Muži z mesta vyrazili a bojovali s Joabom. A niektorí z ľudu, z Dávidových
sluhov, padli a zomrel aj Hetejčan Uriáš.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Zmiluj sa,
Pane, lebo sme zhrešili.
Zmiluj sa,
Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre
svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť
Úplne zmy zo
mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu - O.
Vedomý som si
svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred
sebou.
Proti tebe,
proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil
som, čo je v tvojich očiach zlé, - O.
aby si sa
ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a
nestranný vo svojom súde
Naozaj som sa
v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala
moja mať. - O.
Daj, aby som
počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti,
ktoré si rozdrvil.
Odvráť, svoju
tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje
viny - O.
O. -
Aleluja. - Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si zjavil
maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka
4,26-34
Ježiš povedal zástupom:
„S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí
alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem
sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v
klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
A pokračoval: „K čomu
prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako
horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže
v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“
V mnohých takýchto
podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. Bez
podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy Samuelovej 12,1-7a.10-17
Pán poslal Nátana k Dávidovi.
Nátan k nemu šiel a povedal mu:
„V ktoromsi meste boli
dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný. Bohatý mal veľké množstvo oviec a
dobytka. Chudobný zas nemal celkom nič, len jednu malú ovečku, ktorú si kúpil a
živil. Rástla u neho spolu s jeho deťmi. Jedla z jeho chleba, pila z jeho
pohára a spala v jeho lone: bola mu ako dcéra. A keď k boháčovi prišiel akýsi
pocestný, bolo mu ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka na pohostenie
pocestného, čo k nemu prišiel. Vzal chudákovu ovečku a pripravil z nej pokrm
pre človeka, čo k nemu došiel.
Dávid sa náramne
rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi:
„Ako žije Pán, muž, čo
to urobil, je synom smrti. A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a
nemal zľutovanie.“
Tu Nátan povedal Dávidovi:
„Ty si ten muž. Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou
opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu. Preto hovorí Pán: Ja z
tvojho vlastného domu vyvolám na teba nešťastie; pred tvojimi očami ti vezmem
ženy a dám ich tvojmu blížnemu a on bude za bieleho dňa spať s tvojimi
ženami. Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za
jasného dňa.“
Dávid povedal Nátanovi:
„Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech;
nezomrieš. Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových nepriateľov, syn,
ktorý sa ti narodí, zomrie.“ A Nátan sa vrátil domov.
Pán udrel dieťa, ktoré
Dávidovi porodila Uriášova žena, a ono ťažko ochorelo. Dávid prosil Pána za
dieťa, prísne sa postil a keď prišiel domov, celú noc ležal na zemi. Prišli k
nemu starší jeho domu a nútili ho vstať zo zeme, ale on nechcel, ani s nimi
nejedol.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Bože, stvor
vo mne srdce čisté.
Bože, stvor vo
mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha
pevného.
Neodvrhuj ma
spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho ducha
svätého. - O.
Navráť mi
radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom
veľkej ochoty.
Poučím
blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k
tebe obrátia. - O.
Bože. Boh
mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a
môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.
Pane, otvor
moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju
slávu. - O.
O. -
Aleluja. - Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného
Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
4,35-41
Keď sa zvečerilo,
povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a
vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica
a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a
spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“
On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a
nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa
tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký
strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more
poslúchajú?“
Počuli sme slovo
Pánovo.