Čítanie
z Druhej knihy
Samuelovej
15,13-14.30;16,5-13a
K Dávidovi prišiel
posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k Absolónovi.“
Dávid povedal svojim sluhom,
čo boli s ním v Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám nič iné iba ujsť
pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech nás
neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“
Dávid potom vystupoval
na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý; aj všetok ľud, čo
bol s ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.
Keď kráľ Dávid došiel
až k Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva, Gérov syn
menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal a hádzal kamene do Dávida a do sluhov
kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i ľavej
strane kráľa.
A Semei takto preklínal
kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. Pán na teba uvalil všetku krv
Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky
tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný
človek.“
Abisai, syn Sarvie,
vravel kráľovi: „Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a
zrazím mu hlavu.“ Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak
preklína a ak mu Pán rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ‚Prečo
to robíš?’“ A kráľ povedal Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn,
ktorý vyšiel z mojich útrob, číha mi na život. O koľko viac môže toto robiť
tento Benjamínec. Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán. Možno Pán
zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“
A Dávid i jeho sluhovia
pokračovali v ceste.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Povstaň, Pane;
zachráň ma, Bože môj.
Pane, jak
mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú
proti mne.
Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ - O.
Ale ty, Pane,
si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu
vztyčuje.
Hlasne som
volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho
svätého vrchu. - O.
A ja som sa
uložil na odpočinok a usnul som, * prebudil som
sa, lebo Pán ma udržuje.
Nebudem sa báť
tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane;
zachráň ma, Bože môj. - O.
O. -
Aleluja. - Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil
svoj ľud.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 5,1-20
Ježiš a jeho učeníci
prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. Len čo vystúpil z lode, vyšiel z
hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. Býval v hroboch a nik ho
už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale
on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. A stále, v noci i
vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.
Keď v diaľke zbadal
Ježiša, pribehol, poklonil sa mu a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa,
Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“ Lebo Ježiš mu
povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohoto človeka!“ A spýtal sa ho: „Ako sa
voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“ A veľmi ho prosil,
aby ich nevyháňal z toho kraja.
Na úpätí vrchu sa tam
pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili:
„Pošli nás do svíň,
nech vojdeme do nich.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do
svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do
mora a v mori sa potopila.
Pastieri ušli a
rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo.
Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol
posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich
hrôza. Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým
duchom, a so sviňami. A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.
Keď Ježiš nastupoval na
loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. On
mu to nedovolil, ale mu povedal:
„Choď domov k svojim a
zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ On
odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A
všetci sa čudovali.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy Samuelovej 18,9-10.14b.24-25a.30-19,3
Absolón sa nečakane zjavil
pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký
košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a ostal visieť medzi nebom a zemou;
mulica, na ktorej sedel, prešla. Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som
Absolóna visieť na dube.“ Joab vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi
do srdca.
Dávid sedel medzi dvoma
bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a
videl, že beží osamelý človek; zakričal a oznámil to kráľovi. Keď človek
prišiel, kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil a stál.
Vtom sa zjavil Etiópčan
a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán
prisúdil právo a vyslobodil ťa z rúk všetkých, čo povstali proti tebe.“
Ale kráľ sa opýtal
Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“
Etiópčan mu odvetil:
„Nech pochodia ako ten mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo
zločinne povstali proti nemu.“
Kráľ sa zachvel,
vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn
môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba! Absolón, syn
môj, syn môj!“
Joabovi oznámili, že
kráľ plače a žiali za svojím synom. A tak sa v ten deň víťazstvo zmenilo na
smútok v celom národe, lebo ľud počul v ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím
synom.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Skloň sa ku
mne. Pane, a vyslyš ma.
Nakloň. Pane,
svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a
chudobný.
Ochraňuj ma,
lebo som ti oddaný; * zachráň. Bože, svojho
sluhu, ktorý dúfa v teba. - O.
Zmiluj sa,
Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ. Pane,
svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. - O.
Lebo ty, Pane,
si dobrý a láskavý * a veľmi milostivý voči
všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj
moju modlitbu. * všimni si hlas mojej úpenlivej
prosby. - O.
O. -
Aleluja. - On vzal na seba naše slabosti a niesol naše
choroby.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
5,21-43
Keď sa Ježiš znova
preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. Tu
prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus a len čo ho zazrel, padol
mu k nohám a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby
ozdravela a žila.“ Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa
na neho.
Bola tam aj istá žena,
ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý
majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. Keď sa dopočula o
Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. Povedala si totiž: „Ak
sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“ A hneď prestala krvácať a pocítila v
tele, že je z choroby vyliečená.
Ježiš hneď poznal, že z
neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich
šiat?“ Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa:
‚Kto sa ma dotkol?’ “Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. Žena,
vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a
povedala mu celú pravdu. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď
v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“
Kým ešte hovoril,
prišli z domu predstaveného synagógy a povedali:
„Tvoja dcéra umrela;
načo ešte unúvaš učiteľa?“
Ale keď Ježiš počul, čo
hovoria, povedal predstavenému synagógy:
„Neboj sa, len ver!“ A nikomu
nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.
Keď prišli k domu
predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. Vošiel dnu a
povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho
vysmiali.
Ale on všetkých vyhnal,
vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde
dievča ležalo, chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade
znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A dievča hneď vstalo a chodilo; malo
totiž dvanásť rokov.
I stŕpli od veľkého
úžasu. On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby
dievčaťu dali jesť.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Druhej knihy Samuelovej
24,2.9-17
Kráľ Dávid povedal
Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s ním:
„Choďte po všetkých
kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho
počet.“
A Joab odovzdal kráľovi
výsledky sčítania ľudu; v Izraeli napočítali osemstotisíc bojaschopných mužov,
ktorí narábajú mečom, a u Júdu päťstotisíc bojovníkov.
Ale keď bol ľud
spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som
zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu,
lebo som konal veľmi hlúpo.“
Keď Dávid ráno vstal,
Pán prehovoril k prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi: „Choď a povedz Dávidovi:
Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš, čo mám na
teba dopustiť.“
Gad išiel k Dávidovi a
oznámil mu: „Buď bude v tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri mesiace
utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo bude tri dni
mor v tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu,
ktorý ma poslal.“ Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do
ruky Pána - lebo on je veľmi milosrdný -‚ ako padnúť do rúk človeka!“
Dávid si vyhral mor;
bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného času. Od
Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov.
Keď anjel vystrel ruku
nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý
hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“
Pánov anjel bol práve
pri humne Jebuzejčana Areunu. Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud, povedal
Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože
urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Odpusť mi,
Pane, vinu môjho hriechu.
Blažený, komu
sa odpustila neprávosť * a je oslobodený od hriechu.
Blažený
človek, ktorému Pán vinu nepripočíta * a v
ktorého mysli niet podvodu. - O.
Vyznal som sa
ti zo svojho hriechu * a nezatajil som svoj
priestupok.
Povedal som
si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ * A ty si
mi odpustil zlobu môjho hriechu. - O.
Preto každý
nábožný bude sa modliť k tebe * v čase tiesne.
A záplavy
veľkých vôd * sa k nemu nepriblížia. - O.
Ty si moje
útočište, ochrániš ma pred súžením; * zahrnieš
ma radosťou zo spásy. - O.
O. -
Aleluja. - Moje ovce počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich
poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 6,1-6
Ježiš prišiel do svojej
vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge.
Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili:
„Skade to má tento? Aká
to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to
nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Simona? A nie sú tu s
nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.
Ježiš im povedal:
„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho
dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil
niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere.
Potom chodil po
okolitých dedinách a učil.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov 2,1-4.10-12
Keď sa priblížil deň
Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Ja nastupujem cestu
každého pozemšťana; ty buď silný, buď muž a zachovávaj rozhodnutia Pána, svojho
Boha, kráčaj po jeho cestách a dodržuj jeho zákony, príkazy, ustanovenia a
výroky, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby sa ti darilo všetko, čo
podnikneš, a všade, kam sa obrátiš; aby Pán potvrdil svoje slovo, ktoré povedal
o mne: ‚Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú verne celým
srdcom i celou dušou kráčať predo mnou, nikdy nebude odstránený tvoj potomok z
trónu Izraela.’“
Potom Dávid usnul so
svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad
Izraelom štyridsať rokov: v Hebrone kraľoval sedem rokov, v Jeruzaleme
tridsaťtri rokov.
Na trón svojho otca
Dávida nastúpil Šalamún a veľmi sa upevnilo jeho kráľovstvo.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Pane, ty
panuješ nad všetkými; v tvojej ruke je moc a sila.
Zvelebený buď,
Pane, Bože nášho otca Izraela, * od vekov
naveky. - O.
Tvoja je,
Pane, vznešenosť i moc, * sláva, jas a veleba,
lebo tvoje je
všetko na nebi i na zemi. † Tvoje je, Pane,
kráľovstvo, * ty si vyvýšený ako hlava nad
všetkým. - O.
Od teba
pochádza bohatstvo i sláva; * ty panuješ nad
všetkými.
V tvojej ruke
je moc a sila, * tvoja ruka robí všetko veľkým a
mocným. - O.
O. -
Aleluja. - Priblížilo sa Božie kráľovstvo; kajajte sa a verte
evanjeliu.
Čítanie zo svätého
Evanjelia podľa
Marka
6,7- 13
Ježiš zvolal Dvanástich
a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi a prikázal im,
aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu ani peniaze do
opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.
A povedal im: „Keď
kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej. Ale keby
vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si
prach z nôh na svedectvo proti nim.“
Oni šli a hlásali, že
treba robiť pokánie. Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých
a uzdravovali.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Knihy Sirachovho syna 47,2-13
Ako oddeľujú tuk od obetného
mäsa, tak bol oddelený Dávid od synov Izraela.
S levmi sa hrával ako
s baránkami a s medveďmi zaobchádzal, akoby to boli ovečky.
Azda neporazil obra vo
svojej mladosti a nezachránil národ od potupy?
Rukou prak roztočil a
zrazil spupného Goliáša.
Lebo vzýval Pána,
Najvyššieho; a on dal silu jeho pravici, aby porazil udatného bojovníka a
upevnil moc svojho národa.
Na jeho slávu spievali
o desiatich tisícoch, chválili ho pre Pánovo požehnanie, veniec slávy mu
ponúkli.
Lebo pokoril
nepriateľov zo všetkých strán, ponížil filištínskych protivníkov a zlomil
ich moc až po dnešný deň.
Pri každom svojom diele
vzdával chválu Svätému a Vznešenému oslavnou rečou.
Pána chválil celým
svojím srdcom a miloval Boha, svojho stvoriteľa.
Ustanovil spevákov pri
oltári a zložil pre nich ľúbe melódie.
Dodal lesku slávnostiam
a skrášlil všetky sviatky počas roka tým, že chválili sväté meno Pána a od
skorého rána sa ozývala svätyňa.
Pán ho očistil od
hriechov a naveky povýšil jeho moc.
Dal mu dedičné
kráľovstvo a slávny prestol v Izraeli.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Velebím ťa,
Bože, ty moja spása.
Božia cesta je
čistá, † ohňom je vyskúšané slovo Pánovo. * On je ochrancom všetkých, čo v neho dúfajú. - O.
Nech žije Pán,
nech je zvelebený môj Záchranca, * nech je vyvýšený
Boh, moja spása.
Preto ťa,
Pane, budem velebiť medzi národmi * a ospevovať
tvoje meno žalmami. - O.
Svojmu kráľovi
dávaš veľké víťazstvá, † preukazuješ priazeň
svojmu pomazanému, * Dávidovi a jeho potomstvu
až naveky. - O.
O. -
Aleluja. - Blahoslavení sú tí, čo zachovávajú Božie slovo v
dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
6,14-29
Aj kráľ Herodes počul o
Ježišovi, veď jeho meno sa už stalo známym.
Hovorili: „Ján Krstiteľ
vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“ Iní hovorili. „To je
Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov!“ Keď to
Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“
Herodes dal totiž Jána
chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata
Filipa, lebo si ju vzal za ženu. A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s
manželkou svojho brata!“ Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale
nemohla, lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý,
preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád
počúval.
Vhodný deň nadišiel,
keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov,
vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley. Keď potom vošla dcéra tejto
Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal
dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám
ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a
vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána
Krstiteľa.“
Hneď utekala dnu ku
kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“
Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.
Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho
sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo
svojej matke.
Keď sa to dopočuli jeho
učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov 3,4-13
Kráľ Šalamún išiel do
Gabaonu obetovať, lebo to bola najväčšia výšina. Tisíc zápalných obetí obetoval
Šalamún na tamojšom oltári. V Gabaone sa Šalamúnovi v noci vo sne zjavil Pán a
povedal mu: „Žiadaj si, čo chceš, a dám ti.“
Šalamún povedal: „Ty si
svojmu sluhovi môjmu otcovi Dávidovi preukázal veľkú priazeň, lebo verne a
spravodlivo kráčal pred tebou, s úprimným srdcom. Zachoval si mu svoju veľkú
priazeň a dal si mu syna, ktorý sedí na jeho tróne, ako je to dnes. A teraz,
Pane, Bože môj, ty si svojho služobníka ustanovil za kráľa namiesto môjho otca
Dávida. Ale ja som veľmi mladý a neviem, ako si počínať. A tvoj služobník je
uprostred ľudu, ktorý si si vyvolil, ľudu nespočetného, ktorého je toľko, že ho
nemožno spočítať ani odhadnúť. Daj teda svojmu služobníkovi chápavé srdce, aby
vedel spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Veď kto by ináč
mohol spravovať tento tvoj ľud, taký početný?“
Pánovi sa páčilo, že si
Šalamún žiadal práve toto. Preto mu Boh povedal: „Pretože si si toto žiadal a
neprosil si o dlhý vek ani o bohatstvo ani o život svojich nepriateľov, ale si
si žiadal múdrosť, aby si rozlíšil právo, hľa, splním tvoju žiadosť: dám ti srdce
múdre a chápavé, také, že tebe podobného nebolo pred tebou a ani po tebe
nebude. Ale dám ti aj to, čo si nežiadal. Bohatstvo a slávu, že sa ti nijaký
kráľ nevyrovná po všetky dni tvojho života.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Nauč ma,
Pane, Svoje ustanovenia.
Ako sa mladík
na svojej ceste udrží čistým? * Tak, že bude
zachovávať tvoje slová. - O.
Celým svojím
srdcom ťa vyhľadávam; * nedaj, aby som zablúdil
od tvojich príkazov. - O.
V srdci si
uchovávam tvoje výroky, * aby som proti tebe
nezhrešil. - O.
Pane ty si
velebený; * nauč ma svoje ustanovenia. - O.
Svojimi perami
vypočítavam * všetky výroky tvojich úst. - O.
Keď idem
cestou tvojich zákonov, * mám väčšiu radosť ako
zo všetkého bohatstva. - O.
O. -
Aleluja. Moje ovce
počúvajú môj hlas, hovorí Pán; ja ich poznám a ony idú za mnou.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
6,30-34
Apoštoli sa zišli k
Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili. On im povedal: „Poďte vy
sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo
a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť. Odišli teda loďou na pusté
miesto do samoty.
Ale videli ich
odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a
predstihli ich.
Keď vystúpil a videl
veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal
ich učiť mnohým veciam.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov 8,1-7.9-13
Šalamún zhromaždil v
Jeruzaleme starších Izraela - všetkých náčelníkov kmeňov a vodcov izraelských
rodov -‚ aby preniesli archu Pánovej zmluvy z Dávidovho mesta, teda zo Siona. A
v mesiaci Etanim, to je siedmy mesiac, sa vo sviatok ku kráľovi Šalamúnovi
zhromaždil celý Izrael. Prišli všetci starší Izraela, kňazi vzali archu a
vyniesli Pánovu archu, stan zhromaždenia a všetko posvätné náčinie, ktoré bolo
v stane; niesli to kňazi a leviti.
Kráľ Šalamún a s ním
celé izraelské zhromaždenie, čo sa k nemu zišlo, obetovali pred archou
nepredstaviteľné a nespočetné množstvo oviec a hovädzieho dobytka. Potom kňazi
vniesli archu Pánovej zmluvy na jej miesto, do modlitebne chrámu, do
veľsvätyne, pod krídla cherubínov. Lebo cherubíni rozprestierali krídla nad
miestom, kde bola archa, a zakrývali archu a jej žrde zhora. V arche nebolo nič
iné, len dve kamenné tabule, ktoré do nej vložil Mojžiš na Horebe, keď Pán
uzavrel zmluvu so synmi Izraela pri ich východe z egyptskej krajiny.
Keď kňazi vyšli zo
svätyne, Pánov dom naplnil oblak a kňazi nemohli pre oblak zostať v službe;
lebo Pánov dom naplnila Pánova sláva. Vtedy Šalamún povedal:
„Pán povedal, že bude
bývať v oblaku.
Ja som postavil dom,
aby si v ňom býval, najpevnejší trón pre teba naveky.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Vstaň, Pane,
zaujmi svoje miesto, ty a tvoja vznešená archa.
Počuli sme, že
archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských
nivách.
Vstúpme teda
do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho
nôh. - O.
Zaujmi, Pane,
miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej
všemoci.
Tvoji kňazi nech
sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech
plesajú.
Pre svojho
služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho
pomazaného. - O.
O. -
Aleluja. Ježiš hlásal
evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každú chorobu medzi ľudom.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
6,53-56
Keď sa Ježiš a jeho
učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
Len čo vystúpili z
lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali
znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek
prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa
smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu.
A všetci, čo sa ho
dotkli, ozdraveli.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Prvej
knihy
Kráľov
8,22-23.27-30
Šalamún si pred očami
celého izraelského spoločenstva stal pred Pánov oltár, vystrel ruky k nebu a
povedal: „Pane, Bože Izraela, tebe niet podobného Boha ani hore na nebi ani
dolu na zemi, lebo ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo so svojimi služobníkmi,
ktorí celým svojím srdcom kráčajú pred tebou.
Možno si vôbec
pomyslieť, že Boh bude bývať na zemi? Veď ak ťa nebesia a nebesia nebies pojať
nemôžu, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil?!
Ale zhliadni na
modlitbu svojho služobníka a na jeho prosby, Pane, Bože môj; počuj volanie a
modlitbu, ktorú ti dnes tvoj služobník prednáša, aby boli tvoje oči v noci i vo
dne otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: ‚Tam bude moje
meno;’ aby si vypočul modlitbu, keď sa bude tvoj služobník modliť na tomto
mieste: aby si vypočul prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela,
kedykoľvek sa budú modliť na tomto mieste. Ty vypočuješ vo svojom príbytku v
nebi; a keď vypočuješ, budeš milostivý.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Aké milé sú
tvoje chrámy, Pane.
Túži a zmiera
moja duša * po nádvoriach Pánových.
Moje srdce i
moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. - O.
Veď aj vrabec
si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde
vkladá svoje mláďatá:
tvoje oltáre,
Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. - O.
Blažení tí, čo
bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa
velebia.
Bože, náš
ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho
pomazaného. - O.
Jeden deň v
tvojich nádvoriach je lepší * než iných tisíce.
Radšej chcem
stáť na prahu domu svojho Boha * ako prebývať v
stanoch hriešnikov. - O.
O. -
Aleluja. - Bože, nakloň mi srdce k svojej náuke a milostivo mi
daj svoj zákon.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 7,1-13
K Ježišovi sa zišli
farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema. A videli niektorých z
jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami. Farizeji
totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po
zápästie. A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte
mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.
Farizeji a zákonníci sa
ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb
poškvrnenými rukami?“
On im povedal: „Dobre o
vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané:
‚Tento ľud ma uctieva
perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo
učia, sú iba ľudské príkazy.’
Božie prikázanie
opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“
A hovoril im: „Šikovne
viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš
povedal: ‚Cti svojho otca i svoju matku’ a: ‚Kto by zlorečil otcovi alebo
matke, musí zomrieť.’
Vy však hovoríte: ‚Keď
človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti
mal pomáhať, je obetný dar,’ už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre
matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho
iných podobných vecí robíte.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov 10,1-10
Kráľovná zo Sáby počula
o Šalamúnovom chýre - na česť Pánovho mena - a prišla ho skúšať zložitými
otázkami. Prišla do Jeruzalema s veľkým sprievodom a bohatstvom. Ťavy niesli
voňavky, veľké množstvo zlata a drahokamy. Prišla k Šalamúnovi a povedala mu
všetko, čo mala na srdci. A Šalamún jej odpovedal na všetko, čo sa ho pýtala.
Nebolo nič, čo by bolo ukryté pred kráľom, na čo by jej nebol vedel odpovedať.
Keď kráľovná zo Sáby
spoznala hlbokú Šalamúnovu múdrosť a videla dom, ktorý postavil, jedlá na
stole, príbytky jeho úradníkov, správanie a oblečenie jeho služobníkov, jeho
nápoje a zápalné obety, ktoré v Pánovom dome prinášal, zatajil sa jej dych a
povedala kráľovi: „Pravdivá bola správa, ktorú som vo svojej krajine počula o
tebe a o tvojej múdrosti! A neverila som rečiam, ktoré som počula, kým som sama
neprišla a na vlastné oči nevidela a nepresvedčila sa, že mi ani polovicu
nepovedali: tvoja múdrosť a tvoje bohatstvo sú oveľa väčšie ako chýr, ktorý som
počula.
Blažení sú tvoji ľudia,
blažení títo sluhovia, ktorí sú stále pri tebe a počúvajú tvoju múdrosť. Nech
je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil ťa na trón Izraela,
pretože Pán miluje Izraela naveky a ustanovil ťa za kráľa, aby si vykonával
právo a spravodlivosť.“
Potom dala kráľovi
stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo voňaviek a drahokamy. Nikto nikdy
nedoniesol toľko voňaviek, ako dala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Z úst spravodlivého
zaznieva múdrosť.
Pánovi zver
svoje cesty a jemu dôveruj, * on sa už postará.
Tvoju
spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo * a
tvoje právo ako poludňajší jas. - O.
Z úst
spravodlivého zaznieva múdrosť * a jeho
jazyk hovorí, čo je správne.
V jeho srdci
je zákon Boží * a jeho kroky nezakolíšu. - O.
Spása
spravodlivých prichádza od Pána, * on je ich
ochrancom v čase súženia.
Pán im pomôže
a oslobodí ich, † vytrhne ich z rúk hriešnikov a
zachráni ich, * lebo sa spoliehajú na neho. - O.
O. -
Aleluja. - Tvoje slovo, Pane, je pravda; posväť nás pravdou.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
7,14-23
Ježiš znova zavolal k
sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže
poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje
človeka.“
Keď zanechal zástup a
vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak
ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň
zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým
vyhlásil všetky jedlá za čisté.
A pokračoval: „Čo z
človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca,
vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť,
zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky
tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov 11,4-13
Keď Šalamún zostarel,
ženy mu skazili srdce a on chodil za cudzími bohmi. Jeho srdce už nepatrilo
celé Pánovi, jeho Bohu, ako srdce jeho otca Dávida, ale uctieval Aštartu,
bohyňu Sidončanov, a Molocha, modlu Amončanov. Šalamún robil, čo sa Pánovi
nepáčilo, a nebol úplne oddaný Pánovi, ako jeho otec Dávid. Šalamún postavil na
vrchu, čo je východne od Jeruzalema, svätyňu Kamošovi, modle Moabčanov, i
Molochovi, modle Amonových synov. A takto robil všetkým svojim cudzineckým
ženám, ktoré prinášali svojim bohom tymian a krvavé obete.
Preto sa Pán na
Šalamúna rozhneval; preto, že sa jeho myseľ odvrátila od Pána, Boha Izraela,
ktorý sa mu dva razy zjavil a zakázal mu chodiť za cudzími bohmi, a on
nezachoval, čo mu Pán prikázal. Preto Pán povedal Šalamúnovi: „Pretože si toto
robil a nezachoval si moju zmluvu a príkazy, ktoré som ti dal, rozdvojím tvoje
kráľovstvo a vytrhnem ti ho a dám ho tvojmu sluhovi. Ale pre Dávida, tvojho
otca, to neurobím za tvojho života; vytrhnem ho až z ruky tvojho syna. A pre
Dávida, svojho služobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil, nevezmem ti
celé kráľovstvo; jeden kmeň dám tvojmu synovi.“
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Pamätaj na
nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu.
Blažení sú tí.
čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v
každý čas.
Pamätaj na
nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás
svojou spásou. - O.
Zmiešali sa s
pohanmi * a osvojili si ich správanie.
Uctievali
sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom. - O.
Synov a dcéry * obetovali zlým duchom.
Pán vzplanul
hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo
jeho dedičstvo. - O.
O. -
Aleluja. - V tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc
spasiť vaše duše.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
7,24-30
Ježiš vstal a odišiel do
končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom
vedel, ale nemohol sa utajiť.
Lebo len čo sa o ňom
dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a
hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby
vyhnal zlého ducha z jej dcéry.
On jej povedal:
„Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a
hodiť ho šteňatám.“
Ale ona mu odvetila:
„Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“
On jej povedal: „Pre
tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“ A keď prišla domov,
našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov
11,29-32;12,19
Jeroboam vyšiel z
Jeruzalema a na ceste ho stretol prorok Ahiáš zo Sila, ktorý mal oblečený nový
plášť. Boli na poli len sami dvaja. Ahiáš vzal svoj nový plášť, čo mal na sebe,
roztrhol ho na dvanásť kusov a vravel Jeroboamovi: „Vezmi si desať kusov, lebo
toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hla, ja vytrhnem kráľovstvo z ruky Šalamúna a
desať kmeňov dám tebe. Ale jeden kmeň mu zostane pre môjho služobníka Dávida a
pre mesto Jeruzalem, ktoré som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela.“
Tak Izrael odpadol od
Dávidovho domu až do dnešného dňa.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Pane, daj,
aby sme počúvali tvoj hlas.
Nebudeš mať
iného boha, * ani sa nebudeš klaňať bohu
cudziemu.
Veď ja som
Pán, tvoj Boh. * ja som ťa vyviedol z egyptskej
krajiny. - O.
Ale môj ľud
nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa.
Preto som ich
ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú
za svojimi preludmi. - O.
Keby ma môj
ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal
mojimi cestami,
ihneď by som
bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho
utláčateľov svojou rukou pritlačil. - O.
O. -
Aleluja. - Pane, otvor naše srdce, aby sme porozumeli slovám
tvojho Syna.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa
Marka
7,31-37
Ježiš opustil končiny Týru
a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu
hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu,
vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol
oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej
chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o
tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to
rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým
dáva sluch aj nemým reč.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z
Prvej knihy Kráľov 12,26-32;13,33-34
Jeroboam si povedal v
srdci: „Teraz sa kráľovstvo vráti k Dávidovmu domu. Ak bude tento ľud chodievať
do Jeruzalema a v Pánovom dome prinášať obety, srdce tohoto ľudu sa obráti k
svojmu pánovi, judskému kráľovi Roboamovi, mňa zabijú a vrátia sa k judskému
kráľovi Roboamovi.“ Kráľ porozmýšľal, urobil dvoje zlatých teliec a povedal
ľudu: „Nechodievajte už do Jeruzalema! Hľa, tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa
vyviedli z Egypta.“ Jedno postavil v Beteli a druhé dal do Danu. A bol z
toho hriech, lebo ľud chodieval len za jedným až do Danu.
Potom narobil svätýň na
výšinách a kňazov z obyčajného ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho. Zaviedol aj
sviatok v ôsmom mesiaci, v pätnásty deň mesiaca, podobný sviatok, ako slávili v
Judsku. A v Beteli vystúpil k oltáru a priniesol obetu teľcom, ktoré zhotovil.
V Beteli ustanovil aj kňazov výšin, ktoré porobil.
Po tomto všetkom sa
Jeroboam nevrátil zo svojej zlej cesty, ale znova ustanovoval kňazov výšin z
obyčajného ľudu. Každého, kto chcel, posvätil a stal sa kňazom výšin. Týmto
hrešil dom Jeroboama a bol zničený a vyhubený z povrchu zeme.
Počuli sme Božie slovo.
O.
- Pamätaj na
nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu.
Hrešili sme
ako naši otcovia, † konali sme bezbožne, páchali
sme neprávosť. * Naši otcovia v Egypte nechápali
tvoje zázraky. - O.
Urobili si
teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;
i zamenili
svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu
požiera. - O.
Zabudli na
Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké
divy v Egypte,
zázraky v
Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky
úžasné. - O.
O. -
Aleluja. - Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova,
ktoré vychádza z Božích úst.
Čítanie zo
svätého Evanjelia podľa Marka 8,1-10
V tých dňoch zasa bol
pri Ježišovi veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im: „Ľúto
mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jest. Ak ich
prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli
zďaleka.“
Jeho učeníci mu
odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“
Opýtal sa ich: „Koľko
máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“
Tu rozkázal zástupu,
aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim
učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu. Mali aj zopár rybiek.
Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.
I jedli a nasýtili sa. A
nazbierali sedem košov zvyšných odrobín. Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom
ich rozpustil.
Hneď nastúpil so
svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Začiatok Listu svätého apoštola Jakuba
1,1-11
Jakub, služobník Boha a
Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore.
Bratia moji, pokladajte
to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej
viery prináša vytrvalosť. A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby
ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.
Ak niekomu z vás chýba
múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a
dostane ju. Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje,
podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. Taký človek nech sa
nenazdáva, že dostane niečo od Pána; - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo
všetkom svojom počínaní.
Brat v nízkom postavení
nech sa chváli svojím povýšením, bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie
ako kvet trávy: vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne
a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Nech zostúpi na mňa tvoje
zľutovanie, Pane, a budem žiť.
Pred svojím
pokorením som blúdil, * no teraz už dbám na
tvoje výroky. - O.
Dobrotivý si a
preukazuješ dobrodenia, * daj mi poznať tvoju
spravodlivosť. - O.
Že som bol
pokorený, dobre mi,* aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil. - O.
Lepší je pre
mňa zákon tvojich úst * ako tisícky v zlate a
striebre. - O.
Viem, Pane. že
spravodlivé sú tvoje rozsudky * a že si ma
právom pokoril. - O.
Buď ku mne
milosrdný a poteš ma, * ako si prisľúbil svojmu
služobníkovi. - O.
O. -
Aleluja. - Ja som cesta, pravda a život, hovorí Pán; nik
nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka
8,11-13
K Ježišovi prišli
farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
On si v duchu vzdychol a povedal:
„Prečo toto pokolenie
žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“
Nechal ich tam, znova
nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba
1,12-18
Blahoslavený muž, ktorý
vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil
tým, čo ho milujú.
Nech nik v pokušení
nehovorí: „Boh ma pokúša.“ Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho
nepokúša.
Ale každého pokúša
vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. Žiadostivosť potom, keď
počne, porodí hriech, a keď je hriech dokonaný, splodí smrť.
Nemýľte sa, bratia moji
milovaní! Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca
svetiel, u ktorého niet premeny ani zatmenia z obratu. On nás zo svojej vôle
zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Blažený človek,
ktorého ty, Pane, vzdelávaš.
Blažený človek,
ktorého ty, Pane, vzdelávaš † a poúčaš o svojom
zákone, * aby si mu uľavil v dňoch nešťastných. - O.
Lebo Pán
neodvrhne svoj ľud * a neopustí svoje dedičstvo.
Súd sa zasa
navráti k spravodlivosti * a spravodlivosťou sa
budú riadiť všetci statoční. - O.
Ledva poviem:
„Noha sa mi potkýna,“ * hneď ma, Pane, podopiera
tvoja dobrota.
A keď sa v
mojom srdci kopia starosti, * vzpružuje ma tvoja
potecha. - O.
O. -
Aleluja. - Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo, hovorí
Pán; a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka
8,14-21
V tom čase si učeníci
zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb. A on ich
varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“
Oni si medzi sebou
hovorili, že nemajú chleba.
Keď to spozoroval,
povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a
nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A
nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť
chlebov piatim tisícom?“
Odpovedali mu:
„Dvanásť.“
„A koľko košov ste
naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“
Odpovedali mu: „Sedem.“
A povedal im: „Ešte
nechápete?“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba
1,19-27
Vedzte, bratia moji
milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a
pomalý do hnevu, lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom.
Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate
slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.
A slovo aj
uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba
počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá
svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto
sa zahladí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý
poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.
Ak si niekto myslí, že
je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je
márna. Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať
siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, kto môže nájsť
odpočinok na tvojom svätom vrchu?
Ten, čo kráča
bez poškvrny a koná spravodlivo, † čo z
úprimného srdca pravdu hovorí, * čo nepodvádza
svojím jazykom. - O.
Čo nekrivdí
svojmu blížnemu, * ani ho nepotupuje.
Čo ničomníka
nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných. - O.
Čo nepožičiava
peniaze na úrok + a proti nevinnému sa nedá podplácať.
* Kto si tak počína, ten sa nikdy neskláti. - O.
O. -
Aleluja. - Otec nášho Pána Ježiša Krista nech osvieti oči
nášho srdca, aby sme vedeli, aká je nádej z nášho povolania.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka
8,22-26
Ježiš a učeníci prišli
do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On
vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky
a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi,
akoby stromy chodili.“
Potom mu znova položil
ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne.
I poslal ho domov so
slovami: „Ale do dediny nechoď!“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba
2,1-9
Bratia moji, nespájajte
vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám.
Lebo ak príde na vaše
zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v
chatrnom odeve a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a
poviete: „Ty sa posaď pekne tu!“, ale chudobnému poviete: „Ty si staň tam,
alebo si sadni k mojej podnožke!“, vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali
ste sa zlomyseľnými sudcami?!
Počúvajte, moji
milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí
vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? A vy ste
chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po
súdoch? A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami?
Ak však uskutočňujete
kráľovský zákon podľa Písma: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“,
dobre robíte. Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z
priestupku.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Úbožiak zavolal a Pán
ho vyslyšal.
Pána chcem
velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy
chváliť.
V Pánovi sa
bude chváliť moja duša; * nechže to počujú
pokorní a nech sa tešia. - O.
Velebte so
mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som
Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej
hrôzy. - O.
Ne neho hľaďte
a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak
zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo
všetkých tiesní. - O.
O. -
Aleluja. - Tvoje slová, Pane, sú Duch a život. Ty máš slová
večného života.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka
8,27-33
Ježiš vyšiel so svojimi
učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov:
„Za koho ma pokladajú ľudia?“
Oni mu odpovedali: „Za
Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“
„A za koho ma pokladáte
vy?“, opýtal sa ich.
Odpovedal mu Peter: „Ty
si Mesiáš.“
Ale on ich prísne
napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.
Potom ich začal poúčať:
„Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú
ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ Hovoril im to otvorene.
Peter si ho vzal nabok
a začal mu dohovárať. On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra
pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre
ľudské!“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Listu svätého apoštola
Jakuba 2,14-24.26
Bratia moji, čo osoží,
keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť?
Ak je brat alebo sestra
bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v
pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre
telo, čo to osoží?!
Tak aj viera: ak nemá
skutky, je sama v sebe mŕtva.
Ale niekto povie: „Ty
máš vieru a ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich
skutkov ukážem vieru. Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria,
a trasú sa! Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná?
Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho
syna Izáka? Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami
dosiahla viera dokonalosť. Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: „Abrahám uveril
Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ A bol nazvaný Božím priateľom.
Vidíte, že človek je
ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery.
Lebo ako telo bez ducha
je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Blažený muž. ktorý sa
bojí Pána.
Blažený muž,
ktorý sa bojí Pána * a má veľkú záľubu v jeho
príkazoch.
Jeho potomstvo
bude mocné na zemi; * pokolenie spravodlivých
bude požehnané. - O.
V jeho dome
bude úspech a bohatstvo, * jeho spravodlivosť
ostane naveky.
Spravodlivým
žiari svetlo v temnotách. * milosrdný, milostivý
a spravodlivý. - O.
S. V obľube je
človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, * čo svoj
majetok čestne spravuje;
nikdy
nezakolíše. * Vo večnej pamäti bude spravodlivý.
- O.
O. -
Aleluja. - Nazval som vás priateľmi, hovorí Pán; pretože som
vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa
Marka
8,34-9,1
Ježiš zavolal k sebe
zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme
svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale
kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
Veď čo osoží človekovi,
keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek
svoju dušu?!
Kto sa bude hanbiť za
mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa
bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“
A povedal im: „Veru,
hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že
Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“
Počuli sme slovo
Pánovo.
Čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba
3,1-10
Bratia moji, nechcite
byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. Veď všetci sa
prehrešujeme v mnohom.
Kto sa neprehrešuje
slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. Keď dávame koňom
do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. Hľa, aj lode: hoci
sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce
kormidelník.
Tak aj jazyk: je to
síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami.
Pozrite, aký malý oheň
akú veľkú horu zapáli! Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi
údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom
rozpálený.
Človek krotí a aj
skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, no jazyk nik
z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. Ním
dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu
podobu. Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak
byť, bratia moji.
Počuli sme Božie slovo.
O. - Pane, ty nás zachováš
a ochrániš.
Pomôž mi,
Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa
vernosť medzi ľuďmi.
Falošnými
slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria
úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne. - O.
Kiež Pán zničí
všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk;
lebo hovoria:
„Náš jazyk nás preslávi, † ústa sú nám zbraňou; * ktože je pánom nad nami?“ -
O.
Pánove výroky
sú rýdze * jak striebro pretavené v ohni, bez
hliny, sedem ráz čistené.
Pane, ty nás
zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením
naveky. - O.
O. -
Aleluja. - Otvorilo sa nebo a zaznel Otcov hlas: „Toto je môj
milovaný Syn, počúvajte ho.“
Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka 9,2-13
Ježiš vzal so sebou
Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred
nimi premenil. Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič
na svete tak nevybielil. A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s
Ježišom.
Vtedy Peter povedal
Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden
Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.
Tu sa utvoril oblak a
zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.
Keď zostupovali z
vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka
nevstane z mŕtvych. Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali,
čo znamená „vstať z mŕtvych“.
A pýtali sa ho: „Prečo
teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“
On im povedal: „Áno,
najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že
bude veľa trpieť a že ním opovrhnú? No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili
s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“
Počuli sme slovo Pánovo.