Prejsť na: Kvetnú nedeľu v roku:
A, B, C,
Čítanie z Knihy proroka
Izaiáša 50,4-7
Pán,
Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé
ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho.
A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo
bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Bože
môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Vysmievajú sa mi
všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho
vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.” – O.
Obkľučuje ma
svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si
spočítať všetky svoje kosti. – O.
Delia si moje
šaty a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila,
ponáhľaj sa mi na pomoc. – O.
Tvoje meno chcem
zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. Chváľte
Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú
pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove. – O.
Čítanie z Listu svätého
apoštola Pavla Filipanom 2, 6-11
Ježiš
Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a
podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa
poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a
dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé
koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus
je Pán!” na slávu Boha Otca.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Chvála ti, Kriste, Kráľ
večnej slávy. –
Kristus
sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad
všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.
Umučenie
nášho Pána Ježiša Krista podľa Matúša
26, 14-27, 66
Jeden z Dvanástich — volal sa Judáš Iškariotský
— odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo
mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni
mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov
prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde
ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
On povedal: „Choďte do mesta k istému
človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť
so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal,
a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa
zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal: „Veru,
hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po
druhom vypytovať: „Som to ja,
Pane?“ On odpovedal: „Kto so
mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom
napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by
bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som
to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
Pri večeri
vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite
a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho,
hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa
vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem
piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve
svojho Otca.“ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
Vtedy im Ježiš
povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: ,Udriem
pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne'. Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás
do Galiley.“
Peter mu
povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ Ježiš
mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy
ma zaprieš.“ Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem
ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.
Tu Ježiš
prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite
si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ Vzal so sebou Petra a oboch
Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja
duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
Trochu
poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče, môj, ak je možné, nech ma minie
tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
Keď sa vrátil
k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu
bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce
ochotný, ale telo slabé.“
Znova odišiel
a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech
sa stane tvoja vôľa.“ A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im
zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými
istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a
odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.
Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“
A kým ešte
hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a
kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho
pobozkám, to je on; toho chyťte!“ A hneď pristúpil k Ježišovi a
povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu,
načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.
Tu jeden z
tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho
sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo
všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol
poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?
Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“
V tú hodinu
povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste
ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ Toto
všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci
opustili a rozutekali sa.
Tí, čo Ježiša
zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a
starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol
si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.
Veľkňazi a celá
veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť.
Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a
hovoril: „Tento povedal: ,Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.'“
Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovedáš? Čo to títo svedčia proti
tebe?!“ Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého
Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odvetil:
„Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po
pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ Vtedy si veľkňaz roztrhol
rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov?
Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden
je smrti!“
Potom mu pľuli
do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: „Prorokuj
nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“
Peter sedel
vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj
ty si bol s Ježišom Galilejským!“ Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem,
čo hovoríš.“
Keď vyšiel k
bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom
Nazaretským!“ On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“
O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru,
aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ Vtedy sa začal
zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom
zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr
ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa
rozplakal.
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu
sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali
vladárovi Pilátovi.
Keď zradca Judáš videl, že Ježiša
odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so
slovami: „Zhrešil som, lebo som
zradil nevinnú krv.“ Ale oni
odvetili: „Čo nás do toho? To je
tvoja vec!“ On odhodil
strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice,
lebo je to cena krvi!“ Dohodli
sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa to
pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.
Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok
Jeremiáš: „Vzali tridsať
strieborných, cenu toho, ktorého
takto ocenili synovia Izraela, a
dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi
prikázal Pán.“]
Umučenie
nášho Pána Ježiša Krista podľa Matúša 27,11-54
Keď
Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?” Ježiš
odpovedal: “Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič
neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: “Nepočuješ, čo všetko proti tebe
svedčia?” Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi
čudoval.
Na
sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy
povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal:
“Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?”
Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.
Keď
sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: “Nemaj nič s tým
spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” Veľkňazi a
starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa
ich opýtal: “Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali:
“Barabáša!” Pilát im povedal: “Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa
volá Mesiáš?” Všetci volali: “Ukrižovať ho!” On vravel: “A čo zlé
urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: “Ukrižovať ho!”
Keď
Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl
si pred zástupom ruky a vyhlásil: “Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To
je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: “Jeho krv na nás a na naše deti!”
Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho
ukrižovali.
Vladárovi
vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.
Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili
mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a
posmievali sa mu: “Buď pozdravený, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu
trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a
obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.
Ako vychádzali,
stretli človeka z Cyrény, menom
Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá
Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou: Ale keď ho
ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny:
“Toto je Ježiš, židovský kráľ!”
Vedno
s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo
šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: “Ty, čo zboríš chrám
a za tri dni ho znova postavíš, zachráň
sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj
veľkňazi so zákonníkmi a staršími: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže
zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho.
Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: “Som
Boží Syn.” Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.
Od
dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo
tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: “Eli, Eli, lema sabakthani?”, čo znamená: “Bože môj, Bože môj,
prečo si ma opustil?” Keď
to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: “Volá Eliáša.” Jeden z
nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával
mu piť. Ale ostatní hovorili: “Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde
vyslobodiť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
A
hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a
skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z
mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali
sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a
všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: “On bol naozaj Boží Syn.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie
z Knihy poroka Izaiáša 50, 4-7
Pán,
Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé
ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho.
A ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo
bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Bože
môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Vysmievajú sa mi
všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána, nech ho
vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.” – O.
Obkľučuje ma
svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si
spočítať všetky svoje kosti. – O.
Delia si moje
šaty a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty, moja sila,
ponáhľaj sa mi na pomoc. – O.
Tvoje meno chcem
zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. Chváľte
Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú
pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove. – O.
Čítanie z Listu svätého
apoštola Pavla Filipanom 2, 6-11
Ježiš
Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a
podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa
poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a
dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé
koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus
je Pán!” na slávu Boha Otca.
Počuli sme Božie slovo.
O. – Chvála ti, Kriste, Kráľ
večnej slávy. –
Kristus
sa stal pre nás poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad
všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.
Umučenie nášho Pána Ježiša
Krista podľa Marka 15, 1-39
Hneď
zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša
spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?”
On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.” Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova
spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!” Ale Ježiš už nič
nepovedal, takže sa Pilát čudoval.
Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého
si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž,
ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval.
Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?” Lebo vedel,
že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej
prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so
židovským kráľom?” Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!” Pilát im vravel: „A čo zlé
urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!” A Pilát, aby urobil ľudu po
vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho
ukrižovali.
Vojaci
ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu.
Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a
začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!” Bili ho trstinou po
hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali,
vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho
ukrižovali.
Tu
prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade
vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v
preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.
Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty –
hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho
vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.” Vedno s nim ukrižovali aj dvoch
zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. ( A splnilo sa Písmo, ktoré
hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.”)
A
tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo
zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!” Podobne
sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval,
sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža,
aby sme videli a uverili.” Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.
Keď
bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O
tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?”, čo
v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli,
niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.” Ktosi odbehol,
naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril:
„Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.” Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a
vydýchol.
Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až
dospodku.
Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako
vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.”
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka
Izaiáša 50,4-7
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým
slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako
učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil.
Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si
nezakryl pred potupou a slinou. Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On
zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.
Počuli
sme Božie slovo.
O.
– Bože môj, Bože môj, prečo si ma
opustil?
Vysmievajú
sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. „Úfal v Pána,
nech ho vyslobodí, nech ho zachráni, ak ho má rád.” – O.
Obkľučuje
ma svorka psov, obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si
spočítať všetky svoje kosti. – O.
Delia
si moje šaty a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, ty,
moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. – O.
Tvoje
meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.
Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove. – O.
Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom 2,6-11
Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si
prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol
pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na
kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné
meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a
aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!” na slávu Boha Otca.
Počuli
sme Božie slovo.
O.
– Chvála ti, Kriste, Kráľ večnej slávy.
–
Kristus sa stal pre nás poslušným na smrť, až na
smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad
každé iné meno. – O. – Chvála ti,
Kriste, Kráľ večnej slávy.
Umučenie
nášho Pána Ježiša Krista podľa Lukáša 23,1-49
Tu
celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi a začali naňho žalovať: “Tohoto
sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o
sebe, že je Mesiáš, kráľ.” Pilát sa ho spýtal: “Si židovský kráľ?”
On odpovedal: “Sám to hovoríš.” Pilát povedal veľkňazom a zástupom: “Ja
nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.” Ale oni naliehali: “Poburuje
ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.”
Len
čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel,
že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v
tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už
dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký
zázrak. Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. Stáli tam aj
veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. Ale Herodes so svojimi vojakmi
ním opovrhol, urobil si z neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal
ho nazad k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým
žili v nepriateľstve.
Pilát
zvolal veľkňazov, predstavených a ľud a povedal im: “Priviedli ste mi tohoto
človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto
človekovi nič z toho, čo na neho žalujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal
späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrescem ho teda a
prepustím.” (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)
Tu celý dav skríkol: “Preč s ním a prepusť
nám Barabáša!” Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel
Ježiša prepustiť. Ale oni vykrikovali: “Ukrižuj! Ukrižuj ho!” On k nim tretí
raz prehovoril: “A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si
zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.” Ale oni veľkým krikom
dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval a Pilát sa
rozhodol vyhovieť ich žiadosti: prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol
uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.
Ako
ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili
naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré
nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: “Dcéry
jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi
deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: “Blahoslavené neplodné, loná, čo
nerodili, a prsia, čo nepridájali!” Vtedy začnú hovoriť vrchom: “Padnite na
nás! a kopcom: “Prikryte nás!” Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa
stane so suchým?”
Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch
zločincov.
Keď
prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného
sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: “Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo
robia.”
Potom
hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa
mu posmievali a vraveli: “Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je
Boží Mesiáš, ten vyvolenec.” Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu,
podávali mu ocot a hovorili: “Zachráň sa, ak si židovský kráľ!” Nad ním
bol nápis: “Toto je židovský kráľ.”
A
jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: “Nie si ty Mesiáš?!
Zachráň seba i nás!” Ale druhý ho zahriakol: “Ani ty sa nebojíš Boha,
hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si
skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.” Potom povedal: “Ježišu,
spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.” On mu odpovedal: “Veru,
hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.”
Bolo
už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny
popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal
mocným hlasom: “Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.” Po tých
slovách vydýchol.
Keď
stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: “Tento človek bol
naozaj spravodlivý.” A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a
videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.
Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré
ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša 42,1-7
Hľa, môj služobník, priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Vložil som na neho svojho ducha; právo prinesie národom.
Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, bude uplatňovať právo. Nezoslabne, nezlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho zákon čakajú ostrovy.
Toto hovorí Pán, Boh, ktorý stvoril nebesia a rozprestrel ich, upevnil zem a jej rastlinstvo, ktorý dáva dych života ľudu, čo na nej žije, a ducha tým, čo po nej chodia. „Ja, Pán, som ťa povolal v spravodlivosti a vzal som ťa za ruku. Utvoril som ťa a zmluvou ľudu som ťa urobil, svetlom národov, aby si otvoru oči slepým, vyviedol väzňov zo žalára a z väznice tých, čo sedia v temnotách.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Pán je moje svetlo a moja spása.
Pán je moje svetlo a moja spása, * koho sa mám báť?
Pán je ochrana môjho života, * pred kým sa mám strachovať? — O.
Keď sa približujú ku mne zločinci * a chcú mi zničiť telo, .
vtedy moji utláčatelia a nepriatelia * strácajú silu a padajú. — O.
Aj keby sa proti mne postavili šíky, * moje srdce sa nezľakne.
Aj keby proti mne vzbĺkol boj, * zotrvám v dôvere. — O.
Verím, že uvidím dobrodenia Pánove * v krajine žijúcich.
Očakávaj Pána a buď statočný;* srdce maj silné a drž sa Pána. — O.
O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
Buď pozdravený, náš Kráľ; ty jediný si sa zmiloval nad nami, hriešnikmi.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána12,1-11
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.
Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.
Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“
Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videl aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša 49,1-6
Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy v diaľavách:
Pán ma z matkinho lona povolal, už v živote mojej matky myslel na moje meno, ústa mi urobil sťa ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky. Utvoril ma ako zaostrený šíp, do svojho tulca ma uložil. A povedal mi: „Ty si môj služobník, Izrael, na tebe ukážem svoju slávu.“
Ja som povedal:
„Nadarmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svoju silu. Ale moje právo je isté u Pána a moja odmena u môjho Boha.“
A teraz hovorí Pán, ten, čo si ma utváral za služobníka už v matkinom lone, aby som priviedol k nemu Jakuba a Izraela okolo neho zhromaždil; tak som bol poctený v očiach Pána a môj Boh sa mi stal silou.
Povedal: „To je málo, že si môj služobník, aby si obnovil Jakubove kmene a naspäť priviedol zvyšok Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až do končín zeme.“
Počuli sme Božie slovo.
O. — Moje ústa, Pane, budú hlásať tvoju spásu.
V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky.
Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. — O.
Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom * na moju záchranu;
veď ty si moja opora a moje útočište. * Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika. — O.
Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.
Od matkinho lona mám v tebe oporu, * od života matky si mojím ochrancom. — O.
Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť † a tvoju spásu deň čo deň, * hoci ju ani neviem vyjadriť.
Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. — O.
O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
Buď pozdravený, náš Kráľ, poslušný Otcovi; vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Jána 13,21-33.36-38
Keď Ježiš sedel za stolom so svojimi učeníkmi, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí. Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, sedel celkom pri Ježišovej hrudi. Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“ On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“ Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.“
Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan.
Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“ Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc.
Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh. A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi.
Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“
Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?“
Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“
Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.“
Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.“
Počuli sme slovo Pánovo.
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša 50,4-9b
Pán, Boh, mi dal jazyk učeníka, aby som vedel milým slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza môj sluch, aby som počúval ako učeník. Pán, Boh, mi otvoril ucho. A ja som neodporoval, nazad som neustúpil.
Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali. Tvár som si nezakryl pred potupou a slinou.
Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. On zatvrdil moju tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. Blízko je ten, čo mi dá za pravdu; kto sa chce prieť so mnou? Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Boh, mi pomáha: ktože ma môže odsúdiť?
Počuli sme Božie slovo.
O. — Vo svojej veľkej láske vyslyš ma, Pane.
Pre teba znášam potupu * a hanba mi pokrýva tvár.
Svojím bratom som sa stal cudzincom * a synom svojej matky neznámym.
Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, * padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú. — O.
Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. * Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol;
čakal som, že dakto ma poteší, * ale taký sa nenašiel.
Do jedla mi dali žlče, * a keď som bol smädný, napojili ma octom. — O.
Piesňou chcem Božie meno osláviť * a velebiť ho chválospevmi.
Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; * hľadajte Boha a srdce vám oživne.
Lebo Pán vypočuje chudobných * a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí. -O.
O. — Sláva ti a chvála, Ježišu Kriste.
Buď pozdravený, náš Kráľ, poslušný Otcovi; vedený na kríž ako tichý baránok na zabitie.
Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša 26,14-25
Jeden z Dvanástich — volal sa Judáš Iškariotský — odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“
Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. A keď jedli, povedal:
„Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“
On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“
Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
Počuli sme slovo Pánovo.